Souhrn:
V rámci experimentálnej práce na Katedre farmaceutickej technológie SZU sa do liekových foriem
spracúval chitín „hmyzí“ z čmeliaka Bombus terrestris a porovnával sa s na trhu dostupným chitínom,
resp. chitosanom, pochádzajúcim z kôrovcov (Pandalus borealus).
Cieľom práce bolo zistiť, či hmyzí chitín, resp. chitosan má obdobné technologické vlastnosti ako
na trhu dostupné a aj v rámci topických prípravkov používané produkty. Pripravili sa vzorky s obsahom
chitínu, resp. chitosanu rôzneho pôvodu 0,25 a 0,5 % v gélovom základe. Pri časti gélov sa
gélový základ okyslil kyselinou citrónovou (v množstve 0,75 %) alebo kyselinou mliečnou (1 %)
s cieľom zlepšiť mechanické vlastnosti fólií. Všetky vzorky boli dobre aplikovateľné a po zaschnutí
sa vytvárala na pokožke pomerne odolná priehľadná vrstva. Zo všetkých vzoriek sa tiež dali pripraviť
pružné fólie, ktoré po navlhčení mali dobrú priľnavosť k pokožke. Chitín aj chitosan získaný
z tiel čmeliakov sa líšil od referenčných materiálov získavaných z kôrovcov stupňom deacetylácie,
mal iné technologické vlastnosti, napr. jemnejšie vlákna, bol krehkejší, dal sa lepšie rozdrobovať za
mokra, čo vidno aj z výsledkov mikroskopického hodnotenia. Chitosan pripravený z chitínu SAV
(hmyzieho) mal v liekovej forme podstatne jemnejšie častice. Pri hodnotení tokových vlastností pripravených
vzoriek možno konštatovať, že okrem vzorky I (samotný gélový základ) ide o časovo
závislé tixotropné sústavy. Zatiaľ čo chitínové gély nemali antimikrobiálny efekt (čo zrejme súvisí
so zlou rozpustnosťou chitínu), gély s chitosanom takúto aktivitu prejavili. Výraznejší účinok sa prejavil
u kmeňov Staphylococcus aureus a Pseudomonas aeruginosa, slabší bol u Escherichia coli.
V práci sú prezentované prvé orientačné výsledky porovnania gélov s obsahom chitínu a chitosanu
získaného z hmyzu a získaného z kôrovcov, pričom pripravené vzorky boli porovnateľné.
Klíčová slova:
chitín – chitosan – hmyz – kôrovce – topická lieková forma
|