Neurotoxický účinok ortuti sa pri chronickej expozícii prejavuje najskôr na úrovni psychických zmien. Cieľom štúdie bolo odhaliť účinky pár elementárnej ortuti u pracovníkov chemických závodov v Hornonitrianskom regióne ešte v predklinickom štádiu a zistiť význam psychologického vyšetrenia pri diagnostike neurotoxického účinku Hg. Okrem komplexného klinického vyšetrenia, súčasťou ktorého bolo aj toxikologické vyšetrenie krvi a moča metódou atómovej absorbčnej spektrofotometrie, autori realizovali psychologické vyšetrenie dotazníkovou metódou CORNELL-INDEX-3, upravenou podľa Fickovej, ktorá mapuje určité oblasti prežívaných ťažkostí a správania. Porovnali výskyt patognomických symptómov jednotlivých oblastí v závislosti od dĺžky expozície a veku regresnou korelačnou analýzou. Autori vyšetrili 85 pracovníkov NCHZ s priemerným vekom 4l,6 ±8,0 rokov s priemernou dĺžkou expozície Hg l8,5 ±9,2 rokov. Priemerná hladina ortuti v krvi bola 0,114 ±0,380 μmol.l-1, v moči 0,138 ±0,149 μmol.l-1. Výsledky biologických expozičných testov porovnali s výsledkami v kontrolnej skupine 20-tich pracovníkov – hasičov pracujúcich mimo expozície ortuti a iných neurotoxických látok z tej istej lokality s priemerným vekom 40,8 ±8,7 rokov. Skríningovým psychologickým vyšetrením nezistili signifikantne zvýšené skóre v žiadnej zo sledovaných oblastí. So vzrastajúcou dĺžkou expozície nezistili signifikantne zvýšený výskyt patognomických symptómov.

        Klíčová slova: ortuť, psychologické vyšetrenie, neurotoxicita, neurobehaviorálny aspekt