Fyzická a neuropsychická náročnosť práce na oddelení geriatrie a oddelení pre
liečenie dlhodobo chorých pacientov
Hubačová Leona, Roda Štefan 1 , Šulcová Margaréta 2 , Janoušek Miroslav, Vargová Monika, Henčeková
Danica, Fejdová Karin
Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky, Bratislava, riaditeľka MUDr. Beata Černáková 1 Štátny zdravotný ústav, Rožňava, riaditeľ MUDr. Ladislav Klein 2 Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská Univerzita, vedúci prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. |
|
Souhrn:
U 22 pracovníkov geriatrie a liečebne pre dlhodobo chorých pacientov (5 lekárov, 10 sestier a 7 sanitárov) sa počas 106
pracovných zmien urobili celozmenové časové snímky. Pracovné operácie jednotlivých profesií sa rozdelili do hlavných skupín.
Vypracoval sa model dvíhania imobilných pacientov pre stanovenie fyzickej záťaže. Energetický výdaj (netto) sa stanovil odhadom
pomocou tabuľkových hodnôt metódou podľa Borského. Lekári venovali najviac času odbornej zdravotníckej práci (49,4 % času)
a prácam dokumentačným (42,1 % času). Práci pri počítači sa venovali iba primári (v 13,8 % zmeny). Ostatní pracovníci nemali
k dispozícii výpočtovú techniku. Sestry sa venovali najviac odbornej práci v 40,9 % času a prácam prípravného charakteru
(27,4 % zmeny). Dokumentačné práce trvali priemerne 23,9 % zmeny. Počas nočných zmien museli sestry vykonávať prácu
namiesto sanitárov, pretože tí nemali v nočných zmenách služby. Najvyšší priemerný minútový energetický výdaj sa zistil pri
operáciách, týkajúcich sa hygieny pacienta a manipulácie s ním (až 32 kJ . min -1 ) a pri prácach spojených s úpravou lôžka
a manipuláciami s bliezňou (až 11 kJ . min -1 ). Prácu zdravotných sestier aj sanitárov možno porovnať so stredne ťažkou prácou
v priemysle. Sanitári vykonávali v 91 % času pomocné zdravotnícke práce, pri ktorých priemerný minútový energetický výdaj
taktiež dosahoval maximálnych hodnôt až 32 kJ . min -1. Na obidvoch oddeleniach neboli k dispozícii takmer žiadne pomôcky
a mechanizmy pre manipuláciu s imobilnými pacientami. Pri hodnotení neuropsychickej záťaže bola profesia sestier zaradená do
kategórie 3 (zvýšená neuropsychická záťaž) a profesia sanitár do kategórie 2 (nižšia neuropsychický záťaž). Opakované psychické
ťažkosti uvádzalo 78 % sestier, sanitári ich neuvádzali vôbec. Prekonané choroby chrbtice udáva 44 % sestier a 14 % sanitárov.
Na základe našich zistení sa vedeniu obidvoch oddelení odovzdali odporúčania na zlepšenie práce a pracovných podmienok.
Klíčová slova:
geriatria, zdravotnícki pracovníci, fyzická námaha, neuropsychická záťaž
|
Objednat toto číslo jako -
FYZICKÁ OSOBA nebo
PODNIKATELSKÝ SUBJEKT
|