Autori uviedli poznatky o výskyte 14 prípadov profesionálnej kostnej fluorózy u hutníkov, ktorí pracovali priemerne 17,71 ± 7,67 rokov (x ± SD aj ďalej) pri elektrolytickej výroby alumínia v závode postavenom v Žiarskej kotline na Slovensku. Závod, prevádzkovaný od r. 1953, nespĺňal hygienické podmienky pre ochranu zdravia. Koncentrácie fluoridov v pracovnom prostredí v minulosti, zisťované nepravidelne, kolísali v rozmedzí 1,25–1,7 mg . m-3, v niektorých vzorkách boli 5 mg . m-3, obsah floridov v moči v sledovanej skupine ráno pred pracovnou smenou bol medzi 20,2–491,10 μmol . l-3. Priemerný vek pri zistení fluorózy v štádiu I a viac bol 57,93 ± 7,95 rokov. Všetky prípady boli hlásené ako choroby z povolania po objektivizácii pracovnej anamnézy a po klinickom vyšetrení, potrebnom hematologicko-biochemickom laboratórnom vyšetrení (zistené zníženie hladiny ionizovaného kalcia v sére), včítane hodnotenia obsahu fluoridov v moči, ktoré boli 236,06 ± 121,60 μmol . l-1 moča a presahovali 3,8-krát limit neexponovanej populácie. RTG snímky dlhých kostí, LS chrbtice, panvy boli vyhodnotené v spolupráci so špecialistami v rádiodiagnostike a ortopédom. Osem prípadov kostnej fluorózy bolo hlásených u 60-ročných a starších mužov. Prvé prípady hlásení boli z r. 1965. Išlo 9-krát o fluorózu v I. štádiu, 3-krát o fluorózu II. štádia, 2 prípady boli zaradené do II.– III. štádia. Typickými RTG nálezmi boli: zvýšenia sýtostí kostí, zhrubnutie kompakty dlhých kosti končatín na vrub dreňovej dutiny, ossifikácie v oblasti membrana interossea medzi radiom a ulnou, medzi tíbiou a fibulou, exostózy úponov svalov v oblasti foramen obturatorium, ossifikácie úponu lig. sacrotuberale, ossifikácie v oblasti spina ilica anterior; len u jedného pacienta pseudoperiostózy nasadajúce na dolné okraje rebier. Celkovú únavnosť mala polovica súboru, senzomotorickú polyneuropatiu na končatinách 2/3 súboru, chronickú bronchitídu 6 hutníkov, z toho 2 fajčiari, traja rôzne dyspeptické ťažkosti. Na miernejšie bolesti chrbtice a ťažkosti pri chôdzi si sťažovalo 5 mužov, bolesti veľkých kĺbov udali traja, reumatický pôvod bol vylúčený. Kostná fluoróza ani niektoré osteoartrotické zmeny neviedli ku podstatnejšej redukcii pohyblivosti. V čase hlásenia choroby z povolania boli šiesti hutníci už starobnými dôchodcami, štyria boli vyradení z rizika. Štyria mladší, 48–53-roční, s I. štádiom fluorózy pracovali aj po hlásení choroby z povolania naďalej ako hutníci. Jedenásť ochorení bolo hlásených do r. 1991. Závod sa postupne rekonštruoval, podstatne v r. 1995. Doteraz posledné 3 prípady fluorózy v I. štádiu sa vyskytli v rokoch 2000–2001. Pacienti boli dispenzarizovaní na klinike pracovného lekárstva, po polročnom prerušení expozície hodnoty vylučovania fluoridov boli u všetkých trvale nízke. Len v 2 prípadoch fluorózy I. štádia sa s odstupom 2 rokov zistil určitý ústup sýtosti kostí na RTG, nedal sa však vylúčiť moment demineralizačného procesu, idúci s vekom, poklesom fyzickej aktivity. Ochorenie bolo podľa legislatívy v SR, platnej do r. 2003 hodnotené nízkou finančnou kompenzáciou sťaženia spoločenského uplatnenia, čo vyplýva z neskorých, pomerne miernych klinických prejavov ujmy na zdraví, ktoré sa objavili častejšie až v období, keď hutníci boli starobnými dôchodcami. V európskom regióne je už v súčasnosti výskyt kostnej fluorózy z profesionálnej expozície výnimkou. Autori predpokladajú, že nová prevádzka výroby alumínia z r. 1995 a ozdravné projekty budú zárukou, že výskyt kostnej fluorózy na Slovensku bude patriť histórii.

        Klíčová slova: 14 prípadov, elektrolytická výroba alumínia, Slovensko, klinický obraz, fluoridy v moči, RTG skeletu, ionizované kalcium v sére