VPLYV N N-DEKÁNU A N N-OKTADEKÁNU NA
AUTOPEROXIDÁCIU VAJEČNÉHO
FOSFATIDYLCHOLÍNU
V MULTILAMELÁRNYCH LIPOZÓMOCH:
KORELÁCIA S HRÚBKOU LIPIDOVEJ
DVOJVRSTVY A JEJ STABILITOU
UHRÍKOVÁ D., BALGAVÝ P., FILÍPEK J.
Katedra fyzikálnej chémie liečiv Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava, Fakulta veterinárního lékařství Veterinární a farmaceutické univerzity, Brno, |
|
Souhrn:
Autoperoxidácia chromatograficky čistého fosfatidylcholínu izolovaného z vaječných žľtkov (EYPC)
sa sledovala prostredníctvom vzniku konjugovaných diénov (CD) a produktov reagujúcich s kyselinou tiobarbiturovou (TBARS) metódou UV-VIS spektrofotometrie. V propagačnej fáze autoperoxidácie n-dekán (C10) a n-oktadekán (C18) inhibujú peroxidáciu EYPC do mólových pomerov
C10:EYPC = 0,2, resp. C18:EYPC = 1. Pri vyšších mólových pomeroch výťažok autoperoxidačnej
reťazovej reakcie rastie. Pri najvyššom študovanom mólovom pomere (alkán:EYPC = 2:1) koncentrácie CD a TBARS presahovali pôvodné koncentrácie u kontrolných vzoriek bez prítomnosti
alkánov. Na základe zmeny hrúbky lipidovej dvojvrstvy unilamelárnych lipozómov z dioleoylfosfatidylcholínu (DOPC) určenej pomocou malouhlového rozptylu neutrónov predpokladáme, že pri
nízkych koncentráciách alkánu (C10:DOPC Ł 0,4) je C10 lokalizovaný v hydrofóbnej oblasti dvojvrstvy paralelne s acylovými reťazcami fosfolipidu. Pri vyšších mólových pomeroch (0,6 Ł C10:DOPC
Ł 1,0) alkán mení svoju lokalizáciu do stredu hydrofóbnej oblasti dvojvrstvy, medzi monovrstvy
lipidu. Alkán lokalizovaný paralelne s polynenasýtenými acylovými reťazcami mastných kyselín
RH separuje tieto rešazce a znižuje pravdepodobnosš ich zrážok, čo zníži výšažok radikálových
reakcií ROO L +RH -> ROOH+R L , 2 ROOH -> RO L +ROO L +H2O, RO L +RH -> R L +ROH a následne
poklesne autoperoxidácia. Redistribúcia alkánu do stredu hydrofóbnej oblasti lipidovej dvojvrstvy
vráti hodnotu autoperoxidácie na úroveň kontrolnej vzorky. 1 H dekaplované 31 P NMR spektrá
vodných disperzií EYPC+C10 ukazujú, že pri mólových pomeroch C10:EYPC > 1:1 sa lipidová
dvojvrstva reštrukturalizuje do nelamelárnych fáz. Inverzná hexagonálna fáza H II s C10 (alebo C18)
lokalizovanými v intersticiálnych oblastiach elementárnych buniek HII vykazuje vyiiiu autoperoxidáciu než kontrolná vzorka, čo je výsledkom väčiej pohybovej voľnosti RH reťazcov v HII fáze.
Klíčová slova:
autoperoxidácia - lipozóm - fosfatidylcholín -
n-alkány - SANS - P NMR
|