Za obdobie šiestich rokov (1993–1998) bolo operovaných 54 chorých s kavernóznymi angiomami (KA) mozgu. Kortikálne a subkortikálne supratentoriálne KA sa v 30 z 35 prípadov (85,7 %) prejavili epilep- tickými záchvatmi. O 7–70 mesiacov (priemer 38,3) po odstránení lézie sa záchvaty neobjavili u 20 z 27 vyšetrených chorých (74 %), ich počet sa podstatne znížil u šiestich (22,2 %), v nezmenenej frekvencii a intenzite pretrvávali len v jednom prípade (3,7 %). Sporadické epileptické záchvaty sa po operácii neopakovali ani v jednom prípade, nezlepšenie alebo neúplné zlepšenie stavu bolo pozorované len pri chronickom priebehu. Pri viacpočetných KA (14,8 %) sa po operácii pozorovalo krvácanie z iných lézií u dvoch chorých, v jednom prípade si vyžiadalo odstránenie ďalšieho KA. V jednom prípade sa pozoro- vala asymptomatická recidíva KA. Trvalá morbidita ani mortalita sa po odstránení povrchových supratentoriálnych ani mozočkových (3 prípady) KA nevyskytla. Po odstránení KA hlbokých štruktúr (talamus, mozgový kmeň) zomrel jeden zo 16 chorých, ktorý bol operovaný v ťažkom stave (operačná mortalita 1,8 % z celého súboru, 6,2 % z hlbokých KA). Po elektívnych operáciách pri ľahšom klinickom priebehu nebola operačná mortalita a zhoršenie neurologického stavu bolo pozorované len v jednom prípade. Priemerná hodnota Glasgow outcome scale pred operáciou bola 3,4 o 11 – 71 (priemer 38,4) mesiacov po operácii 4,0. Recidivujúce krvácanie v jednom prípade si vynútilo rádiochirurgický výkon na gama noži. V jednom z 38 povrchových a u piatich zo 16 hlbokých KA sa koincidentálne vyskytoval aj venózny angióm (VA), ktorý sa diagnostikoval pomocou T1 váženia magnetickej rezonancie. Pri odstraňovaní KA sa VA vždy ponechával.

        Klíčová slova: kavernózny angióm, venózny angióm, epilepsia, chirurgická liečba