Autori v práci opisujú metodický postup a výsledky matematického a fyzikálneho modelovania, merania a výpočtu časových konštánt dýchacích orgánov (t) pri umelej ventilácii pľúc. Pri modelovaní zistili, že teoreticky vypočítaná časová konštanta tstat ako násobok poddajnosti (Cst) a odporu dýchacích ciest (Raw) nesúhlasí s meranými hodnotami. Podrobnou analýzou priebehu inspíria a hlavne exspíria došli k záverom, že statická časová konštanta tstat, vypočítaná zo statických veličín sa počas priebehu inspíria i exspíria mení v samotnom jednom ventilačnom cykle a že t1>t2>t3. Teoreticky by mali byť časové konštanty rovnaké (tstat1 = tstat2 = tstat3). Zistili závislosť medzi zmenami prietočného odporu ventilačného systému, vrátane odporu endotracheálnej kanyly a dýchacích orgánov (REsys) a zmenami časovej konštanty. Záverom konštatujú, že teoreticky a matematicky zdôvodniteľná konštantnosť časových konštánt t vo fyzikálnom modeli a v klinike neplatí práve pre nelinearitu odporov ventilačného systému, na ktorý je pacient počas UVP pripojený. Pre klinickú prax umelo ventilovaného pacienta je teória konštantnosti prvých troch t neudržateľná a časová konštanta nie je konštantou, ale dynamicky sa meniacou veličinou, nazvali ju dynamická časová konštanta tdyn.

        Klíčová slova: UVP – statická časová konštanta – časová dynamická konštanta