Souhrn:
Cieľ: Zhodnotiť význam použitia dostupných vyšetrovacích postupov v dia-
gnostike cudzích vnútroočných telies v zadnom segmente oka.
Materiál a metodika: Na Očnej klinike FN a LF UK v Bratislave bolo v rokoch 1989
- 1993 hospitalizovaných 51 pacientov a v rokoch 1994 - 1998 74 pacientov s CVT
v zadnom segmente oka. Sledoval sa termín kedy prišiel pacient na prvé vyšetre-
nie, mechanizmus úrazu, termín stanovenia správnej diagnózy a použité pomocné
vyšetrenia. Vyhodnotil sa vplyv oneskorenej diagnózy CVT na výslednú zrakovú
ostrosť. V druhom období (prospektívna štúdia) sa vyhodnocovala aj dráha CVT
v zadnom segmente oka. Hodnotí sa vplyv oneskorenej diagnózy na výslednú
zrakovú ostrosť.
Výsledky: V prvom období vznikol úraz v zamestnaní v 50,9 % a v druhom období
v 55,9 %. Zraňujúcim predmetom bol kov v 96 %, resp. v 94,7 % pacientov. V prvom
období bolo 12 pacientov zranených pri explóziách. V druhom období bolo pri
práci s točivými prístrojmi zranených 16 pacientov. Najčastejším pomocným
vyšetrením bolo RTG vyšetrenie, vrátane zhotovenia lokalizačných snímkov.
V druhom sledovanom období sa vnútroočná dráha cudzieho telesa stanovila ako
nepriama v 24 očiach (32 %). Konečnú pozíciu v týchto očiach dosiahlo CVT po
predchádzajúcom jednom, alebo dvoma dotykmi so sietnicou. CVT nebolo správne
diagnostikované u 14 pacientov, čo malo nepriaznivé následky pre výslednú
zrakovú ostrosť u ôsmich z nich.
Záver: Anamnéza a objektívne vyšetrenie sú stále základnými vodítkami pri
stanovení diagnózy penetrujúce poranenie oka s prítomnosťou CVT. Základným
pomocným vyšetrením je RTG snímok. Ultrazvukové vyšetrenie napomáha v ob-
jasnení sprievodných vnútroočných patologických zmien. V odôvodnených prí-
padoch je možné vykonať aj počítačovú tomografiu. Peroperačné vyšetrenie
vnútra oka je potrebné pre preventívne ošetrenie všetkých poškodených štruktúr.
Klíčová slova:
cudzie vnútroočné teleso, zadný segment oka, diagnostika, dráha
|