Souhrn:
Systémový lupus erythematosus (SLE) patrí k orgánovo-nešpecifickým autoimunitným chorobám.
Podobne ako iné autoimunitné choroby aj SLEje geneticky determinovaný, pričomide o polygénovú
dedičnosť. Pomerne dávno je známe, že na genetickej predispozícii sa zúčastňujú gény hlavného
histokompatibilného komplexu (HLA) a gény pre zložky komplementového systému C2, C4, C1q
a MBP. Novšie k nim pribudli gény regulujúce apotózu (Fas, FasL), gén pre Fc-receptor IgG (FcγRIIA)
a gén pre faktor nekrotizujúci nádory. Výrazným spôsobom na vývoji SLE sa podpisujú hormóny,
najmä estrogény. Príčinný vzťah medzi estrogénmi a imunitným systémomje daný tým, že estrogény
stimulujú lymfocyty do syntézy cytokínov (IL-4, IL-6, IL-10), ktoré podporujú B-lymfocyty v produkcii
protilátok a potláčajú bunkovú imunitu. SLE je typická choroba, pri ktorej za vývoj klinických
príznakov zodpovedajúpriamoalebo nepriamo,prostredníctvomimunokomplexov, protilátky. Ďalej
sa zisťuje, že lymfocyty B sa nachádzajú v aktivovanom stave, počty CD4+-lymfocytov sú znížené,
kým dvojito-negatívne bunky (CD4-CD8-) sú naopak zvýšené. Pozorujú sa poruchy aj v cytokínovej
sieti, najmä zvýšené hladiny IFN-α, IL-4, IL-6, receptora pre IL-2 a adhezívnej molekuly ICAM-1.
Klíčová slova:
autoprotilátky, cytokíny, HLA-komplex, hormóny, imunokomplexy, lymfocyty T
a B
|