Úvod: Gastroezofágový reflux (GER) má dóležitú úlohu pri vzniku a exacerbácii bronchiálnej astmy. GER móže vyvolat' bronchokonstrikciu dvoma patofyziologickými mechanizmami, t.j. reflexným a refluxným mechanizmom. Ciele: Cielom tejto štúdie bolo zistiť prevalenciu GER v skupině dětí s alergickou, resp. nealergickou astmou a hodnotit efektivnost anti-refluxnej terapie u astmatikov s GER. Metody: 24-hodinová pH metria sa uskutočnila u 116 dětí (65 chlapcov a 51 dievčat) s bronchiálnou astmou vo veku 6-18 rokov (priemerný vek 10,7 r.) hospitalizovaných v Šrobárovom ústave za druhý polrok 2004. V rámci anamnézy boli zaznamenávané: přítomnost alergickej anamnézy (astma u rodičov, alergické prejavy a eozinofília u pacienta) a stabilizácia regulárně liečenej astmy (přítomnost dennej a noénej respiraénej symptomatológie). Hodnotil sa stav astmy před a po anti-refluxnej liečbe (změna životosprávy, fýzioterapia, antagonisti dopaminu a antacída po dobu šest mesiacov). Výsledky: Prevalencia GER bola 59 %, přitom bola významné vyššia u nestabilizovaných (70 %) ako u stabilizovaných astmatikov (43 %) (p <0,001). Medzi pacientami s alergickou (52 %) a nealer-gickou (65 %) astmou nie je signifikantný rozdiel v prevalencii GER. Anti-refluxná terapia viedla k zlepšeniu klinického stavu (p <0,01), dýchacích funkcií (p <0,001) ako aj ústupu GER (p <0,001). Statistický rozdiel uvedených parametrov bol zistený aj u nealergikov (p <0,001; 0,001; 0,001 resp.), v porovnaní s alergickými (p <0,05; 0,05; 0,01 resp.) astmatikmi bolo zlepšenie u pacientov s nealergickou astmou signifikantně významnejšie (p <0,01). Závěr: Prevalencia GER je vyššia u dětí s nestabilizovanou astmou, medzi alergickými a nealergickými neboli zistené významné rozdiely. Anti-refluxná terapia bola efektívna pri zlepšení symptómov astmy, plucnych funkcií a GER, najma u nealergických astmatikov.

        Klíčová slova: gastroezofágový reflux (GER), bronchiálna astma