Etiopatogenéza reumatoidnej artritídy (RA) napriek intenzívnemu úsiliu nebola zatiaľ jednoznačne objasnená. Zistenie, že prolaktín (PRL) ovplyvňuje imunitný systém podnietil vznik úvah, že môže zasahovať do etiopatogenézy reumatoidnej artritídy. Väčšina autorov zistila zvýšené hladiny PRL u pacientov s RA. Cieľom práce bolo vyšetriť diurnálnu sekréciu prolaktínu u pacientov s včasnou formou RA. Súbor a metódy. Vyšetrili sme 10 pacientov, počet žien: 8, priemerný vek: 45,5 rokov, počet mužov: 2, priemerný vek 34,7 rokov. Dĺžka trvania ochorenia: 2,07 mesiaca. Ako kontrolu sme vyšetrili sekréciu bazálneho PRL u 6 dobrovoľníkov-žien, priemerný vek 41,3 rokov. Odber sme realizovali každé 4 hodiny. Hladiny PRL sme stanovovali chemiluminiscenčnou metódou - imuno-chemická reakcia s monoklonálnou protilátkou na prístroji Imunolite. Výsledky. Hodnoty PRL u pacientov s RA boli vyššie ako u kontrolnej skupiny. Hodnoty PRL u sledovanej skupiny pacientov: o 8,00 hod.: 9,52 ng/ml, o 12,00:9,71 ng/ml, o 16,00:12,21 ng/ml, o 20,00:14,11 ng/ml, o 24,00:18,95 ng/ml, o 4,00:18,24 ng/ml. Štatisticky významný rozdiel medzi kontrolnou skupinou a RA sme našli o 16,00 (p < 0,05) a o 20,00, 24,00 a 4,00 (p < 0,01). V zhode s inými autormi sme našli najvyššie hladiny PRL v ranných hodinách, medzi 24.00 a 4.00. Ak vezmeme do úvahy, že hodnoty kortizolu sú v tom čase najnižšie, potom ich vzájomný pomer prolaktín/kortizol by mohol ovplyvňovať dennú aktivitu ochorenia s maximom obtiaží ráno. Lepšie pochopenie interakcií medzi neuroendokrinným a imu-nitným systémom pomôže objasniť etiológiu autoimunitných ochorení a prispeje k novým terapeutickým možnostiam.

        Klíčová slova: reumatoidná artritída, prolaktín, diurnálny rytmus