Autori vo svojej práci zdôrazňujú potrebu spolupráce oftalmológa a endokrinológa pri diagnostike a liečbe stredne ťažkých a ťažkých foriem endokrinnej orbitopatie (EO). Uvádzajú vyšetrenia potrebné k diagnostike ochorenia a možnosti celkovej liečby. Zo súboru 70 pacientov s endokrinnou orbitopatiou sledovali 20 pacientov s ťažkou formou ochorenia, ktorí podstúpili rôzne kombinácie kortikoidnej terapie, imunosupresívnej terapie, rádioterapie (RA) a dekompresie orbít. Autori odporúčajú dávku Methylprednisolonu (7–9 g ) rozdelenú do pulzných dávok po 1000mg a následne po 500 mg podaných v priebehu 3–4 týždňov (2–3 infúzie v týždni). Prednison odporúčajú podať v dávkach 60–90 mg/deň, v závislosti od váhy pacienta. Po úvodnej každodennej maximálnej dávke v trvaní do 2 týždňov doporučujú postupne znižovať dávky s trvaním liečby minimálne pol roka. Zníženie centrálnej ostrosti zraku (COZ) v závislosti od EO bolo u 7 pacientov. Stabilizovať sa ju podarilo u 6 pacientov po liečbe EO. Pohyb ruky pred okom zostal u 1 pacienta s ťažkou neuropatiou optiku aj napriek urgentnej dekompresii. U 16 pacientov sa podarilo po liečbe EO stabilizovať vnútroočný tlak (6 pacienti nevyžadujú liečbu antiglaukomatikami). K zlepšeniu protrúzie bulbov došlo u 8 pacientov (1–5mm ) po kortikosteroidnej terapii a u 5 pacientov po dekompresii očníc (6–10mm). U 3 pacientov po opakovaných pulzoch kortikoterapie sa vyskytli závažné nežiadúce účinky (herpetická infekcia, steroidný DM, osteoporóza). Autori odporúčajú včasné nasadenie intenzívnej kortikoidnej liečby v aktívnom štádiu stredne ťažkých foriem endokrinnej orbitopatie.

        Klíčová slova: Graves-Basedowová choroba, endokrinná orbitopatia