Morfologické a klinické následky fokálnych
ischemických lézií
Viola A. 1 , Štvrtina S. 2 , Bauer V. 3 , Zaviačič M. 2
1 Študent LF UK, Bratislava2 Ústav patologickej anatómie LF UK a FN, Bratislava 3 Ústav experimentálnejfarmakológie SAV, Bratislava |
|
Souhrn:
Cievne ochorenia, a hlavne tie, ktoré zasahujú CNS, patria k najzávažnejším problematikám me-
dicíny. Encefalomalácia alebo cerebrálny infarkt vzniká pri zapchatí lúmenu prívodnej artérie.
Príčinami vzniku uzáverov mozgových artérií môže byť embolický mechanizmus alebo lokálne
vznikajúce poruchy ciev. Pri nedostatku kyslíka, teda v prípade ischémie mozgu, väčšinou vzniká
irreverzibilné poškodenie buniek. Makrofágy, ktoré sa objavujú po 72 - 96 hodinách, pohlcujú drť
odumretého tkaniva. Mozgová ischémia môže byť globálna alebo fokálna. Nami pretraktovaná
fokálna mozgová ischémia vzniká v prípade stenózy ciev alebo tromboembolických uzáverov.
Podľa veľkosti sme lézie rozdeľovali do 3 skupín (do 10 mm, 11-30 mm, väčšie ako 30 mm).
Najčastejšie zo všetkých lézií (72,1 %) sa vyskytujú lézie do 10 mm - malé cysty - lacunae 90 %
z nich nachádzame v bazálnych gangliách.
U 56,8 % pacientov postmalatické pseudocysty, dutinky a malácie boli asymptomatické. Asympto-
matické lézie, ktoré majú negatívne údaje v anamnéze, sa najčastejšie nachádzajú v bazálnych
gangliách a v pravej frontálnej lokalizácii.
Pri vzniku fokálnej mozgovej ischémie sme označili aterosklerózu, hypertenziu a diabetes melli-
tus ako rizikové faktory. Aterosklerózou bolo postihnutých 87,5 % pacientov s fokálnym ischemic-
kým ložiskom v mozgu. Hypertenzia sa vyskytuje u 44,3 % pacientov, kým diabetes mellitus u 25 %.
Údaje boli negatívne v anamnéze 56,8 % pacientov postihnutých ischemickou léziou v mozgu.
Klíčová slova:
fokálna mozgová ischémia, lézia, lokalizácia, asymptomatickosť
|