Súhrn: Depresia sa u chorých s roztrúsenou mozgomiechovou sklerózou prejaví až v polovici prípadov. Riziko samovražedného konania je to vyššie ako u depresie bez organického podkladu. Kvalita života aj funkčné schopnosti pacienta sú depresiou pri základnom neurologickom ochorení ďalej zhoršované. V článku popisujeme prípad tridsaťročnej ženy, ktorá sclerosis multiplex trpí už sedem rokov a depresia je prítomná po dobu piatich rokov. Liečba paroxetínom skončila neúspešne a ďalšie terapeutické pokusy narážajú na pasivitu a odovzdanosť chorej. V diskusii uvažujeme o etiológii depresívnej symptomatiky najmä vo vzťahu k liečbe interferónom beta-1b. Literárne poznatky svedčia skôr proti kauzálnej súvislosti podávania imunomodulačnej látky a rozvoja afektívnej poruchy. Na záver popisujeme ďalšie možné postupy pri liečbe depresie.

        Klíčová slova: roztrúsená mozgomiechová skleróza, depresia, liečba, interferón.