Souhrn:
Článok sa venuje kongruencii ako jednej z terapeutických podmienok „nevyhnutných a postačujúcich“ pre osobnostnú
zmenu v kontexte prístupu zameraného na človeka. Sleduje posun od neosobného postoja terapeuta/-tky
v počiatkoch formovania prístupu k etablovaniu kongruencie ako najvýznamnejšej z vzťahových podmienok. Príspevok
ponúka prehľad najdôležitejších prác Rogersa a ich súvis so zmenami v definovaní a význame kongruencie
a smer jej možného ďalšieho výskumného sledovania a súvislostí s inými konceptmi.
Klíčová slova:
prístup zameraný na človeka/rogersovský prístup, kongruencia, psychoterapia, bytie terapeuta/-
tky.
|