Úvod. Posturálna instabilita a pády negatívne ovplyvňujú kvalitu života a zvyšujú morbiditu a mortalitu pacientov s Parkinsonovou chorobou (PCh). Rozpoznanie pacientov so zvýšeným rizikom pádov, ktorí by z preventívnych intervencií mohli najviac profitovať, má preto individuálny ako aj spoločensko- ekonomický význam. Posturografická štúdia je zameraná na charakterizáciu náklonovej aktivity v progresii PCh a na vyhľadanie vhodných parametrov, ktoré možno následne využiť v identifikácii osôb s rizikom pádov. Materiál a metodika. Do štúdie bolo zaradených 12 pacientov v skorých štádiách PCh bez posturálnych ťažkostí, 15 pacientov v pokročilých štádiách PCh s anamnézou pádov a 13 osôb podobného veku. Náklonová aktivita v medio-laterálnom (ML) a antero-posteriórnom (AP) smere v situáciách s očami otvorenými a zatvorenými bola zaznamenávaná metódou statickej posturografie. Výsledky. Pacienti v pokročilých štádiách boli signifikantne instabilnejší v oboch smeroch ako pacienti vo včasných štádiách a kontrolný súbor, ktorí sa nelíšili. Pomery ML a AP náklonovej aktivity poukázali, že pacienti v pokročilých štádiách PCh s anamnézou pádu využívajú rozdielnu stratégiu v stabilizácii postoja s prevahou ML instability nad AP posturálnou aktivitou. Záver. Zvýšenie celkovej náklonovej aktivity aML instabilita u pacientov s anamnézou pádov sa zdajú byť špecifickými premennými, ktoré môžu byť prínosom v identifikácii osôb v riziku pádov. ML náklonová aktivita je riadená v oblasti panvy a bedrových kĺbov, preto by fyzioterapia mala byť cielená na zvýšenie sily a elastických vlastností bedrových abduktorov a adduktorov. Na potvrdenie výsledkov našej práce je však potrebný ďalší výskum s prospektívnym dizajnom a väčším súborom.

        Klíčová slova: Parkinsonova choroba, posturálna instabilita, statická posturografia, pády