Souhrn:
Cieľ: Zhodnotiť výsledky dlhodobého sledovania vývoja a zmien zrakových funkcií
po anatomicky úspešnej chirurgickej liečbe idiopatickej diery makuly.
Materiál a metodika: Do prospektívnej štúdie je zaradených 20 očí (20 pacientov)
operovaných pre idiopatickú dieru makuly v období odseptembra 1996 do augusta
1998 s anatomicky úspešným výsledkom. Doba sledovania je od 20 do 43 mesiacov
(priemerne 29,5 mesiaca). U pacientov sa sledovala najlepšia centrálna ostrosť
zraku po korekcii v 3 mesačných intervaloch. 12 očí bolo operovaných pre rozvoj
katarakty. Zo súboru 20 očí sa vytvorila podskupina 16 očí, kde boli zaradení
pacienti, ktorí počas prvého vyšetrenia pri Watzke-Allenovom teste pozorovali
jednoznačné prerušenie lúča a na kampimetri bol u nich zaznamenaný centrálny
skotóm. Watzke-Allenov test a kampimetria sa realizovali pred operáciou a v 3.,
9. a 15. mesiaci po operácii.
Fischerov test a Studentov t-test boli použité k štatistickému spracovaniu.
Výsledky: Centrálna ostrosť zraku po korekcii pred operáciou bola v priemere
0,21. Najlepšie korigovaná centrálna ostrosť zraku po korekcii sa dosiahla v 12.
mesiaci, ktorá bola 0,44 a zlepšenie o 2 a viac riadkov bolo v 55 %. V 15. a 18.
mesiaci centrálna zraková ostrosť v priemere poklesla pre vývoj sklerózy jadra
šošovky. Štatistickou analýzou (Fischerov test, Studentov t-test) sme zistili štatistickú významnosť zlepšenia hodnôt centrálnej ostrosti zraku pred a po operácii
(P < 0,05).
12 očí bolo operovaných pre kataraktu, u ktorých priemerná centrálna ostrosť
zraku po korekcii v priemere pred a po operácii idiopatickej diery makuly bola
0,18 resp. 0,39 a k zlepšeniu o 2 a viac riadkov došlo u 6 (50 %) očí. Po operácii
katarakty centrálna ostrosť zraku v priemere bola 0,49. K ďalšiemu zlepšeniu o 2
a viac riadkov došlo u 2 (16,7 %) očí t.j. spolu u 8 (66,7 %) očí.
V podskupine 16 očí, kde sa sledovali zmeny pri Watzke-Allenovom teste, pred
operáciou malo prerušenie lúča všetkých 16 pacientov (100 %). V 3. mesiaci 6
pacientov (37,5 %) pozorovalo prerušenie lúča a u ďalších 10 (62,5 %) sa zaznamenalo pokrivenie alebo deformácia v centrálnej časti lúča. V 9. a 15. mesiaci prerušenie pozorovalo 5 pacientov (31,25 %). Deformáciu alebo pokrivenie v 9. a 15.
mesiaci malo 8 (50,0 %) respektíve 5 (31,25 %) pacientov.
Postupné zmenšovanie centrálneho relatívneho skotómu sa pozorovalo v 3., 9.
a 15. mesiaci u 10 (62,5 %), 13 (81,25 %) a 14 (87,5 %) pacientov. Počas doby sledovania v 12 prípadoch (75,0 %) došlo k úplnému vymiznutiu centrálneho skotómu.
Záver: Vývoj zrakových funkcií po anatomicky úspešnej operácii idiopatickej
diery makuly je proces dynamický, dlhodobý a kontinuálny. Zlepšovanie centrálnej ostrosti zraku môže byť maskované rozvojom katarakty - sklerózy jadra. Po
operácii katarakty dochádza k ďalšiemu zlepšovaniu tejto funkcie.
Klíčová slova:
idiopatickádieramakuly, pars planavitrektómia, centrálnaostrosť
zraku, kampimetria
|