Včasná forma benígnej epilepsie s okcipitálnymi záchvatmi (EBOS) alebo tiež označovaná ako včasná forma syndrómu s pohotovosťou k okcipitálnym záchvatom u detí je samostatná forma benígnej parci- álnej epilepsie v detskom veku. Začína vo veku 2–8 rokov u dovtedy neurologicky zdravých detí. Prejavuje sa protrahovanými záchvatmi v spánku s nauzeou, vracaním, laterálnou deviáciou očí a často s generalizáciou. V EEG je prítomná okcipitálna paroxyzmálna aktivita, tlmená otvorením očí. Prognó- za je priaznivá, so spontánnou remísiou. Autori spätne vyhodnotili zdravotnú a EEG d okumentáciu 244 detí s parciálnymi záchvatmi vyšetrených v rokoch 1995–1997 na Neurologickom oddelení DFNsP v Bratislave. Klinické a EEG kritériá EBOS spĺňalo 7 detí (4 dievčatá a 3 chlapci) tj. 2,8 %. Doba sledovania bola najmenej 3 roky. Prvý záchvat vznikol vo veku 3,5–7,1 roka, posledný vo veku 3,6–12,4 roka a dĺžka bezzáchvatového obdobia bola 3–5,75 roka. Záchvaty sa vyskytli v spánku (4krát), trvali u 5 detí menej ako 30 min., u dvoch 120 min. Celkový počet záchvatov bol 2–6 a 3 deti mali len jeden záchvat. V EEG mali všetky deti ostré vlny a hroty zadne temporálne a/alebo okcipitálne uni- alebo bilaterálne. EEG nález sa normalizoval do 3 rokov u 5 detí. EBOS nie je častou formou epilepsie, je potrebné však myslieť na túto formu epilepsie a diagnostikovať ju a tak možno vysloviť priaznivú prognózu, vyhnúť sa etiologickým rozpakom a dlhodobej liečbe.

        Klíčová slova: benígne parciálne epilepsie, benígna epilepsia s okcipitálnymi záchvatmi u detí, syn- dróm zvýšenej pohotovosti k okcipitálnym záchvatom, okcipitálne záchvaty