Souhrn:
Najčastejšou etiológiou vzniku chronických rán dolných končatín je chronická venózna insuficiencia.
Celosvetová incidencia chronickej venóznej insuficiencie je 5 až 8 %, pričom až 1 % populácie sa dostáva
do štádia venózneho ulkusu. Vznik a perzistencia venózneho ulkusu je vysvetľovaná navodením patologickej
zápalovej odpovede s následnou dysreguláciou riadiacich mechanizmov zápalu, čo vedie k patologickej
zmene fenotypu buniek, podieľajúcich sa na hojení rán. Medzi základné vyšetrovacie metódy
patrí doplerovská ultrasonografia venózneho systému dolných končatín, fotopletyzmografia, vyšetrenie
indexu členkovo-brachiálneho tlaku, ale i hemokoagulačné vyšetrenie. Často sa zabúda na nebezpečenstvo
malignizácie chronických rán s incidenciou až 5,8 % všetkých venóznych ulkusov. Široké sú súčasné
možnosti konzervatívnej aj chirurgickej liečby. Prvým krokom v liečbe každej chronickej rany je
nekrektómia v jej rôznych podobách. Názory na význam i terapiu kolonizácie chronických rán sú stále
nejednotné. Známky infekcie sú však podľa väčšiny autorov indikáciou k zahájeniu celkovej antibiotickéj
terapie. Čoraz častejšie využívané je lokálne aplikovanie antiseptík. Kompresívna terapia je dnes už
štandardom liečby chronickej venóznej insuficiencie, je však kontraindikovaná pri súčasnom postihnutí
arteriálneho systému dolných končatín. Mechanická alebo chemická stimulácia spodiny rany je doplnkovou,
ale veľmi účinnou metódou. Liečba venóznych ulkusov je interdisciplinárnou problematikou,
vyžadujúcou rozsiahle diagnostické i terapeutické metódy, patriaca do rúk lekára špecializovaného na
problematiku chronických rán.
Klíčová slova:
chronická venózna insuficiencia, venózny ulkus, chronická rana.
|