Otrava muchotrávkou zelenou – plne liečiteľná príhoda.
Naše 25-ročné skúsenosti s liečbou detí
Dluholucký S.1, Laho L.1, Králinský K.1, Hudec P.2, Zbojan J.1, Raffaj D.1
PICU Department of the Pediatric Clinic, Children University Hospital, Banská Bystrica, Slovak Republic1 Department of Pathology, F. D. Roosevelt University Hospital, Banská Bystrica, Slovak Republic2 |
|
Souhrn:
Autori predkladajú svoje 25-ročné skúsenosti (1977–2003 ) s liečbou otráv muchotrávkou zelenou
u detí s použitím vlastného protokolu, zostaveného v roku 1977. Základným postulátom je
včasné zahájenie protokolárnej liečby na základe typickej anamnézy (typ požitých húb a interval
od požitia po prvé príznaky dlhší ako 4 hodiny) a klinických symptómov (nielen vracanie, ale aj
hnačka). Protokol je založený na intenzívnej eliminácii amatoxínov z čreva (laváže, živočíšne
uhlie, permanentné duodenálne odsávanie), forsírovanej osmotickej diurézy, podávaní megadávok
kryštalického PNC, silimarínu, thioktovej kyseliny a C vitamínu. Do protokolu bolo zaradené
včasné podávanie mrazenej plazmy a vitamínu K už pri prvých zmenách koagulačných faktorov
s cieľom ich plnej suplementácie. V priebehu používania protokolu sa do protokolu zaviedlo
použitie roztoku glukoza + manitol + rheodextran, s ktorým sú viac ako 30-ročné skúsenosti s liečbou
liekových intoxikácií a zmiernila sa intenzita laváží. V dobe úvodného testovania protokolu
zomreli dve deti, jedno na preventabilnú hypoglykémiu, druhé na intestinálnu hemoragiu. Jedna
pocientka zomrela po polroku od otravy, pričom u nej jedinej bola použitá hemodialýza tretí deň
po otrave. Ďalšie tri deti boli prijaté už neskoro – s predtým nepoznanou diagnózou – vo fáze terminálneho
multiorgánového zlyhania niekoľko hodín pred exitom. U všetkých detí liečených včas
a kompletným protokolom bolo dosiahnuté plné vyliečenie – t.zn. normalizácia klinického stavu, normalizácia pečeňových testov a dlhodobo bez akýchkoľvek známok pečeňového poškodenia.
Od r. 1999 boli u ťažkých intoxikácií robené rutinné hepatálne biopsie v dobe 2–3 týždne po intoxikácii.
U všetkých prípadov boli zistené len minimálne a reverzibilné zmeny, t.zn. mierna steatóza
hepatocytov, mierna guľatobunková infiltrácia portobiliárnych priestorov, pseudolobulizácia
bez známok nekrózy, fibrotizácie a bez zmien štruktúry organel hepatocytov
v elektronoptickom obraze. Všetci vyliečení sú kompletne v poriadku. Jedinou “slabinou” tohto
spôsobu liečby boli vstupné kritériá, pre ktoré bolo zbytočne liečených až 36 % prijatých detí
s otravou hubami a následné mykologické vyšetrenie a priebeh vylúčili amatoxínovú otravu. Ak
sa zavedie vyšetrovanie amatoxínov v moči, tento krok zabráni zbytočnej liečbe. Dodržanie prezentovaného
protokolu s vysokou istotou dokáže zaistiť plné vyliečenie aj detských pacientov
a predíde sa tak fatálnemu koncu, či transplantácii pečene.
Klíčová slova:
Amanita phalloides, intoxikace, protokol léčby, děti
|