Endotelová dysfunkcia
Mráz M.1, Spurný P.2, Pytliak M.3, Podracká Ľ.1
Klinika detí a dorastu LF UPJŠ, Košice1 prednostka prof. MUDr. Ľ. Podracká, CSc. Kardiologické oddelenie, Východoslovenský ústav srdcových chorôb, Košice2 primár MUDr. M. Studenčan, PhD. Interná klinika LF UPJŠ a FNsP, Košice3 prednostka prof. MUDr. I. Lazúrová, CSc. |
|
Souhrn:
Pohľad na endotel sa za ostatné dve desaťročia radikálne zmenil. Donedávna jedna vrstva buniek tvoriaca
semipermeabilnú membránu medzi krvou a okolitým interstíciom je dnes považovaná za najväčší endokrinný
orgán ľudského tela, ktorého funkčná integrita je nepostrádateľná pre udržanie optimálneho prietoku krvi cievami,
reguláciu hemostázy a fibrinolýzy či kontrolu cievnej reparácie a angiogenézy. Endotel tak hrá kľúčovú úlohu
v komplexnej interakcii medzi krvou, cievnou stenou a okolitým tkanivom.
Zásadný je aj význam endotelu v patogenéze kardiovaskulárnych chorôb. V súčasnosti uznávaným faktom je,
že na počiatku aterogenézy stojí endotelová dysfunkcia. Spája negatívne pôsobenie všetkých hlavných rizikových
faktorov aterosklerózy na úrovni cievnej steny a predchádza jej manifestnému morfologickému poškodeniu.
Aterosklerotický proces je v tejto fáze ešte reverzibilný a dá sa pomerne spoľahlivo diagnostikovať. Včasné
zachytenie pacientov s endotelovou dysfunkciou a ich dlhodobé sledovanie a liečba by preto mohli byť kľúčom
k zníženiu celkovej kardiovaskulárnej morbidity a mortality našej populácie.
Klíčová slova:
endotel, ateroskleróza, prevencia
|