Medzi moderné metódy získavajúce čoraz dôležitejšie postavenie v diagnostických algoritmoch rôznych ochorení patrí aj analýza exhalovaného vzduchu a jeho kondenzátu. V exhaláte môžeme stanoviť viaceré „markery", pričom ide predovšetkým o prchavé plynné látky: oxid dusnatý (NO), oxid uhoľnatý (CO), uhľovodíky a 8-izoprostány. Prevažná väčšina CO v tele pochádza z enzymatickej degradácie hému. Jeho hladina v exhaláte odzrkadľuje mieru aktivácie hémoxygenázy, ktorú indukujú mnohé faktory (napríklad cytokíny, infekcie, reaktívne formy kyslíka a dusíka, bakteriálne toxíny). Na rozdiel od NO, CO môže slúžiť nielen ako marker zápalu, ale aj oxidačného stresu. Zastúpenie CO v exhaláte (eCO) sa mení pri viacerých ochoreniach dýchacieho, ale aj iných systémov. Sledovanie koncentrácie eCO predstavuje modernú, jednoduchú, dostupnú a dobre reprodukovateľnú metódu pri diagnostike mnohých ochorení dýchacieho systému detského veku, ako aj pri sledovaní progresie, závažnosti ochorenia a odpovede na liečbu.

        Klíčová slova: exhalovaného vzduchu, markery pľúcnych ochorení, oxid uhoľnatý, dieťa