Randomizované štúdie u pacientov s hypertenziou pri aterosklerotickej stenóze renálnej artérie (ARAS) väčšinou nedokázali významný rozdiel medzi antihypertenzívnou liecbou a revaskularizáciou (renálnou angioplastikou alebo bypassom) v účinku na krvný tlak a glomerulovú filtráciu. Tento prekvapujúci záver odráža poznatok, že na znížení renálnej funkcie pri ARAS sa okrem potenciálne reverzibilnej ischémie významne podieľajú aj iné faktory, ktoré ani technicky úspešná revaskularizácia neodstráni: cholesterolové mikroemboly z aterosklerotických plakov, sekundárna fokálna segmentová glomeruloskleróza a hypertenzná nefroangioskleróza. Navyše tieto zmeny možno nájsť aj v kontralaterálnej obličke bez stenózy. Scintigrafické štúdie potvrdili, že individuálna funkcia obličky nekoreluje s prítomnosťou ARAS, t.j. glomerulová filtrácia obličky za stenózou je často rovnaká alebo paradoxne lepšia ako funkcia druhej obličky bez stenózy. To má však závažné dôsledky pre indikáciu revaskularizácie, pri ktorej by sa mala okrem celkovej glomerulovej filtrácie vždy zohľadniť aj funkcia jednotlivých obličiek. Konzervatívna liečba ARAS by mala zahŕňať inhibítory ACE alebo antagonisty angiotenzínu II, statíny a kyselinu acetylsalicylovú. Dlhodobý efekt takejto terapie na progresiu aterosklerotickej nefropatie sa v súčasnosti overuje v randomizovaných štúdiach.

        Klíčová slova: Aterosklerotická/ischemická nefropatia - Stenóza renálnej artérie - Renovaskulárna hypertenzia - Angioplastika - Randomizované štúdie