Čo najradikálnejšie, ale pritom bezpečné odstránenie lézii v centrálnych oblastiach mozgu i miechy vyžaduje presné určenie elokventných neurálnych štruktúr, aby sa znížilo riziko vzniku trvalého neurologického deficitu po operačnom výkone. Napriek výrazným pokrokom v kortikálnom mapovaní senzorimotorických funkcií pomocou neuroradiodiagnostických metód, ich uplatnenie najmä v subkortikálnom mapovaní a mapovaní rečových funkcií je stále nedostatočné. Pritom individuálne odchýlky v anatomickom aj funkčnom usporiadaní senzorimotorických aj rečových funkcií postihnutých tumorom vyžadujú priamu peroperačnú identifikáciu týchto funkcií v oblastiach kôrových, ale aj podkôrových. Ukazuje sa, že priama peroperačná elektrická stimulácia centrálneho n ervového systému umožňuje okamžité a bezpečné určenie dôležitých oblastí mozgu aj miechy na ich povrc hu i v hĺbke a kontrolu ich funkcie. Autori uplatnili priamu elektrickú stimuláciu v prospektívnej štúdii od januára 1996 do júla 2000 u 50 supratentoriálnych procesov lokalizovaných v elokventných oblastiach mozgu (precentrálne 20, postcentrálne 19, perisylvicky 5, rozsiahle fronto-parietálne 4, hlboko lokalizované 2) a u 4 tumorov v mieche. Súbor tvorilo 28 mužov a 26 žien v rozmedzí 1 a 79 rokov (priemerný vek 45 rokov). V 30 prípadoch išlo o gliómy mozgu (nízkostupňové 14, vysokostupňové 16, podľa WHO), 7 kavernómov, 7 metastázy, 4 meningeómy a 2 AVM, v mieche gliómy, 1 vysokostupňový a ostatné nízkostupňové. Pacienti boli predoperačne a pooperačne vyšetrení pomocou MR a CT. Príznaky pri prijatí tvorili epileptické záchvaty (30 pacientov), hemiparéza (35 pacientov), poruchy reči (11 pacientov). Pri procesoch v mieche boli prítomné zánikové motorické príznaky s parestéziami. Pri nízkostupňových gliómoch bola dosiahnutá totálna/subtotálna resekcia u 13/14, pri vysokostupňových 5/16, kdežto parciálna resekcia pri nízkostupňových gliómoch 1/14, pri vysokostupňových gliómoch u 11/16. Prechodný pooperačný deficit zvýraznený alebo nový bol prítomný u 8 pacientov a vyskytoval sa častejšie pri už prítomnej poruche funkcie predoperačne a upravil sa do 2 až 6 týždňov. V pooperačnom sledovaní chorí s nízkostupňovými gliómami (6 až 53 mesiacov) 13/14 pacientov bolo klinicky stabilných aj pri vyšetreniach MR, 1 pacient exitoval pre progresiu ochorenia. Pri vysokostupňových gliómoch bola doba sledovaní 3 až 32 mesiacov, 9 pacientov exitovalo, 4 sú stabilní a u 3 pacientov došlo k progresii ochorenia. Priame peroperačné neurostimulačné mapovanie nervových funkcií počas mikroneurochirurgického odstraňovania gliových tumorov lokalizovaných v elokventných oblastiach umožňuje ich extenzívnu a bezpečnú resekciu, čo môže priniesť benefit najmä u nízkostupňových gliových tumorov. Neurostimulačná metóda umožňuje tiež zvoliť optimálny prístup k léziám, kde sa nejedná o gliómy a sú lokalizované v elokventných mozgových oblastiach, čo bolo využité u 20 chorých.

        Klíčová slova: mapovanie funkcií, peroperačné monitorovanie, elektrická stimulácia, tumory mozgu, pyramídová dráha