Enuretický alarm v liečbe primárnej
nočnej enurézy
Kovács L., Gecíková M., Radvanská E., Rittig S.1
2. detská klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou, Bratislava Detská klinika, Skejby nemocnica Univerzity, Arhuse, Dánsko1 |
|
Souhrn:
Enuretický alarm sa už dlhšiu dobu uplatňuje v liečbe detí s primárnou nočnou enurézou. Cieľom
práce bolo hodnotiť účinnosť tejto formy terapie a zmeny rezervoárovej funkcie močového
mechúra počas liečby.
Pacienti a metódy: U 21 detí (13 chlapcov a 8 dievčat) starších ako 9 rokov (12,6±0,66 rokov) sa
aplikovala 12–14-týždňová liečba enuretickým alarmom. Parametre rezervoárovej funkcie močového
mechúra sa hodnotili počas 14 dní pred nasadením liečby a potom opakovane v priebehu
6. a 7., resp. 13. a 14. týždňa terapie.
Výsledky: Liečba bola úspešná (14 suchých nocí po ukončení terapie) u 13 detí (skupina Ú), parciálny
úspech, ktorý sa prejavil redukciou frekvencie enurézy, sa dosiahol u 5 pacientov (skupina
PÚ). Údaje od troch enuretikov, ktorí sa nedokázali zobudiť na zvukový signál, boli vyradené
z ďalšieho hodnotenia. Autori nezistili súvislosť medzi účinnosťou alarmovej terapie a vekom,
resp. pohlavím pacientov. Deti v skupine PÚ mali v porovnaní s pacientmi v skupine Ú nižšiu
funkčnú kapacitu močového mechúra (0,49±0,06 vs. 0,71±0,06, p <0,05), častejšie denné mikcie
(7,66±0,33 vs. 5,66±0,47, p <0,05) a tiež vyššiu nočnú diurézu (1,49±0,14 vs. 1,09±0,08, p <0,05). V skupine
Ú sa pomer dennej funkčnej kapacity a „ideálnej“ FKM postupne zvyšoval z 0,71±0,06 pri iniciálnom
vyšetrení na 0,78±0,04 v 6.–7. týždni alarmovej liečby (n.s.) a na 0,83±0,05 po ukončení
terapie (p <0,001). Zvýšenie tohto pomeru z iniciálnej hodnoty 0,49±0,06 na 0,57±0,04 v 6.–7. týždni
alarmovej liečby (n.s.) a na 0,63±0,04 po skončení terapie (p <0,001) sa zistilo aj v skupine PÚ
charakterizovanej relatívnou nočnou polyúriou vzhľadom na funkčnú kapacitu močového mechúra.
Záver: Liečba bola úspešná u 61,9 % detí s primárnou nočnou enurézou. Nízka FKM, častejšie
denné mikcie a vyššia nočná diuréza vzhľadom na aktuálnu FKM sú dôležitými prediktormi
obmedzenej účinnosti liečby alarmom. Tento nález upozorňuje na dôležitosť hodnotenia “troch
systémov” pred voľbou liečebného postupu. Signifikantné zvýšenie rezervoárovej kapacity mechúra
po 12 týždňoch liečby môže prispieť k úspešnosti alarmovej terapie v skupine pacientov
bez absolútnej či relatívnej nočnej polyúrie.
Klíčová slova:
enuretický alarm, primárna nočná enuréza
|