Zdravotné riziká vegánskeho stravovania
Krajčovičová-Kudláčková M., Šimončič R., Béderová A., Klvanová J.,
Magálová T., Grančičová E., Barteková S.
Výskumný ústav výživy, Bratislava, Slovenská republika, riaditeľ MUDr. R. Šimončič, CSc. |
|
Souhrn:
V skupine 44 dospelých vegánov boli sledované hladiny železa a hemoglobínu, hodnoty vápnika,
zinku, celkových bielkovín, glutatiónu, plazmatický profil mastných kyselín, produkt lipoperoxi-
dácie a antioxidačné vitamíny. Hodnoty boli porovnávané s priemernou vzorkou zmiešano sa
stravujúcich (omnivori, n = 42). U vegánov bola zistená 57 % hyposiderinémia (vs 5 % u omnivo-
rov), 39 % anémia (vs 2 %), 52 % hypokalcémia (vs 9 %), 11 % hypozinkémia (vs 0 %) a 16 % hypopro-
teinémia (vs 0 %). Železo, vápnik, zinok, bielkoviny sú rizikom alternatívneho stravovania. Nižšia
kvalita rastlinných bielkovín sa prejavila vo významne nižšom obsahu glutatiónu v krvi vegánov.
Vyššia hodnota indexu peroxidovateľnosti mastných kyselín neznamenala u vegánov vyššiu mie-
ru lipoperoxidácie boli namerané významne nižšie hodnoty konjugovaných diénov mastných ky-
selín. Je to v dôsledku dostatočnej ochrany cestou esenciálnych antioxidantov – hladiny
vitamínov E, C, b-karotén sú u vegánov významne vyššie, sú to nadprahové hodnoty redukované-
ho rizika voľnoradikálových ochorení. Napriek vyššej ponuke kyseliny linolovej a a-linolénovej
pre vznik n-6 a n-3 kyselín s C 20 a viac ako jedinej cesty u vegánov (chýba potravinový zdroj)
mala táto alternatívna nutričná skupina nevýznamne nižší obsah kyseliny arachidonovej (n-6)
a významne znížený obsah n-3 kyselín. Nedostatok železa u vegánov znižuje aktivitu d6 desaturá-
zy, čo spôsobilo nižšie hodnoty polyénových mastných kyselín. Výsledky dokumentujú rizikovosť
alternatívneho stravovania typu vegánstvo pre dospelý vek.
Klíčová slova:
vegáni – omnivori – železo – vápnik – zinok – bielkoviny – mastné kyseliny –
antioxidačné vitamíny
|