Epileptické záchvaty, epilepsie a epileptické
syndrómy v detskom a adolescentnom veku
Sýkora P., Payerová J., Brozmanová M., Mego R., Hricáková J.
Neurologické oddelenie, Detská fakultná nemocnica, Bratislava |
|
Souhrn:
Cieľom práce bolo klasifikovať epileptické záchvaty, epilepsie a epileptické syndrómy podľa Medziná-
rodnej klasifikácie epileptických záchvatov (ICES, 1981) a Medzinárodnej klasifikácie epilepsií a epi-
leptických syndrómov (ICE, 1989) v definovanom súbore detí a určiť výskyt jednotlivých typov záchva-
tov a epilepsií. Spätne sme vyhodnotili súbor 529 detí, ktoré boli hospitalizované na Neurologickom
oddelení DFNsP v Bratislave od 1. 1. 1995 do 31. 12. 1998 vo veku 1 mesiac až 18 rokov s najmenej
dvomi neprovokovanými záchvatmi. Zistili sme, že parciálne záchvaty (312 detí – 58,9 %) boli signifi-
kantne častejšie ako generalizované (192 detí – 36,3 %). Najčastejšie parciálne záchvaty boli záchvaty
so sekundárnou generalizáciou (130 – 24,6 %) a komplexné parciálne záchvaty (116 – 21,9 %), najviac vo
veku 3–10 rokov. Jednoduché parciálne boli najčastejšie vo veku 6–10. Najčastejšími generalizovanými
záchvatmi boli infantilné spazmy do 1 roka (30 %) a generalizované tonicko-klonické záchvaty (13,5 %)
vo veku 11–18 rokov. Astatické záchvaty boli najčastejšie vo veku 1–2 roky (7,3 %) a absencie v školskom
veku (8,3 %). Zistili sme, že jednoduché parciálne záchvaty sú zvyčajne idiopatické, sekundárne gene-
ralizované sú symptomatické, komplexné sú prevažne kryptogénne. Absencie, myoklonické záchvaty
a generalizované tonicko-klonické sú idiopatické, infantilné spazmy, atypické absencie a atonické/as-
tatické sú symptomatické. 312 (58,9 %) epilepsií bolo parciálnych. Idiopatické benígne parciálne epi-
lepsie boli v 9 %, symptomatické v 32,9 % a kryptogénne v 16,1 %. Zo 192 generalizovaných epilepsií bolo
93 (17,5 %) idiopatických viazaných na vek a 99 (18,7 %) symptomatických alebo kryptogénnych. Naj-
častejšími formami idiopatických epilepsií boli absencie (3,9 %) a juvenilná myoklonická epilepsia
(3,6 %). Najčastejšou formou symptomatických generalizovaných epilepsií bol Westov syndróm (8,5 %)
a epilepsia s myoklonicko-astatickými záchvatmi (4,3 %). Na základe ICES a ICE sme mohli klasifikovať
95 % epileptických záchvatov a v 95 % sme deti zaradili do určitej formy epilepsie alebo syndrómu.
Syndromologická diagnostika epilepsie by mala byť cieľom každého diagnostického procesu s použitím
kritérií medzinárodnej klasifikácie.
Klíčová slova:
epilepsia, epileptické záchvaty, epileptické syndrómy, klasifikácia, deti
|