Hyperinzulinémia a poruchy menštruačného cyklu
Dravecká I., Lazúrová I., Kraus V., Petrovičová J., Pafko M.:
II. interná klinika Lekárskej fakulty UPJŠ a FNsP Košice, Slovenská republika, prednosta prof. MUDr. D. Trejbal, CSc. Gynekologicko-pôrodnícka klinika Lekárskej fakulty UPJŠ a FNsP, Košice, Slovenská republika, prednosta prof. MUDr. Š. Lukačín, CSc. Ústav lekárskej informatiky Lekárskej fakulty UPJŠ, Košice, Slovenská republika, prednosta ing. Červeňák |
|
Souhrn:
Hyperinzulinémia a inzulínová rezistencia sú obvykle sprievodným prejavom obezity a syndrómu
polycystických ovárií (PCO syndróm). Na druhej strane PCO syndróm a obezita sa často spájajú
s poruchami menštruačného cyklu a/alebo sterilitou. Autori vyšetrili 35 žien vo veku od 21 do 38
rokov (x = 27 ± 4,4) s anamnézou anovulačných cyklov a/alebo sterility. 24 z nich, t.j. 68,6 % malo
diagnostikovaný PCO syndróm. Priemerný body mass index (BMI) bol 28,95 kg/m
2
. 11 pacientiek
malo normálnu hmotnosť, 6 malo nadhmotnosť a 18 bolo obéznych. Vykonali orálny glukózotolerančný test (oGTT) a počas neho sa v 0. a 120. minúte odoberali vzorky krvi na vyšetrenie glyké-
mie a plazmatického inzulínu. Za hyperinzulinémiu autori pokladali hladiny inzulínu v 0. minúte
(I0) nad 20 a v 120. minúte (I120) nad 65 uIU/ml. Vo folikulárnej fáze anovulačného cyklu boli
sledované FSH, LH, testosterón, progesterón a prolaktín. Hyperinzulinémia bola zistená u 16 z 35
žien. Priemerná hladina inzulinémie v 0. min bola 11,9 ± 1,3 a v 120. min 54,2 ± 8,1 uIU/ml. Autori
zistili signifikantné rozdiely v hladinách I0 (6,4 ± 1,2 v.s. 16,1 ± 1,9 uIU/ml, p < 0,01) a I120 (17,5 ± 3,
v.s. 71,3 ± 10,3 uIU/ml, p < 0,01) medzi neobéznymi a obéznymi pacientkami. Aj u pacientiek s PCO
syndrómom bol štatistický významný rozdiel v hladinách inzulinémie u štíhlych (BMI pod 25)
oproti obéznym (BMI nad 30) (p < 0,01). Zistila sa pozitívna korelácia medzi medzi hladinami
inzulínu a BMI (p < 0,01) a hraničná korelácia medzi inzulínom a testosterónom (p = 0,05). Pacientky s hyperinzulinémiou boli liečené perorálnym antidiabetikom zo skupiny biguanidov -
metformínom počas 3 mesiacov. Pri liečbe metformínom došlo k poklesu inzulinémie a následnej
úprave porúch menštruačného cyklu u 11 zo 16 pacientiek s hyperinzulinémiou (68,7 %), z toho 2
ženy otehotneli. Výsledky poukazujú na možnosť novej indikácie metformínu pri liečbe ovariálneho hyperandrogenizmu u inzulinorezistentných pacientov.
Klíčová slova:
Hyperizulinémia - Inzulínová rezistencia - Obezita - Syndróm polycystických ovárií - Poruchy menštruačného cyklu
|