V procese vývoja a maturácie mozgu sa za jedno z dôležitých štádií považuje vývoj mozgovej kôry. Začína sa procesom proliferácie a diferenciácie neuroepiteliálnych ependýmových buniek a iniciáciou tzv. migrácie neuroblastov do určitých priestorov budúcej mozgovej kôry. Celý proces sa odohráva medzi 10. až 22. týždňom gestácie a je ukončený procesom apoptózy 30–50 % neuroblastov. Neuroblasty nie vždy dosiahnu predestinované miesto konečného určenia a zostávajú často v hemisférach ako zhluky šedej hmoty (platničky alebo uzly uložené subependymálne alebo subkortikálne) označované ako heterotópie. Chýbanie – defekty šedej hmoty v mozgovej kôre vytvárajú dysplázie a malformácie mozgovej kôry: plochú gyrifikáciu alebo jej chýbanie (lissencefália – agýria) alebo dysplázie typu makrogýrie (pachygýria) alebo polymikrogýrie. Tieto prejavy dysplázie bývajú často viazané na chromozómové abnormality (17. alebo X chromozóm, 9. chromozóm u tuberóznej sklerózy), niekedy však vývojové dysplastické poruchy sú vyvolané zásahom do embryogenézy vonkajšími vplyvmi. Proces migrácie neuroblastov je často podmienený už predchádzajúcimi poruchami diferenciácie a proliferácie ependýmových buniek. Autori demonštrujú na predloženom súbore 5 prípadov, že často bývajú poruchy migrácie spojené i s inými abnormalitami vývoja mozgu (hydrocefalus, defekty strednej čiary a pod.).

        Klíčová slova: lissencephalia – heterotópia – kôrová dysplázia – migrácia neuroblastov – MRI