Obsahom práce bol retrospektívny rozbor 20 chorých s akútnou otravou etylénglykolom, ktorí boli liečení od r. 1972 do r. 2001 v Dialyzačnom stredisku IV. internej kliniky a od r. 1997 Nefrologickej kliniky FN L. Pasteura a Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Otrava etylénglykolom sa prejavila neurologickými príznakmi, extrémnou metabolickou acidózou, akútnou toxickou hepatitídou a náhlym zlyhaním obličiek. Pri laboratórnom vyšetrení sa zistila oxalúria u 17 chorých a leukocytóza u všetkých chorých. Perkutánna renálna biopsia bola vykonaná z diferenciálnodiagnostických alebo forénznych dôvodov v štádiu rekonvalescencie náhleho zlyhania obličiek u 6 chorých. V liečbe otravy etylénglykolom autori použili ako antidotum etylalkohol, u prvých štyroch chorých vnútrožilne a u ďalších chorých v dialyzačnom roztoku. Extrémne vyjadrená metabolická acidóza sa upravila u 15 chorých bikarbonátovou hemodialýzou. Súčasné použitie hemoperfúzie cez aktívne uhlie počas prvej hemodialýzy u 4 chorých viedlo k potencovanému ovplyvneniu uremického syndrómu. Konzervatívna a mimotelová eliminačná liečba otravy etylénglykolom bola úspešná u 16 chorých (80,0 %). Podľa skúseností autorov včasné a frakcionované použitie bikarbonátovej hemodialýzy so 100 mg% koncentráciou etylalkoholu v dialyzačnom roztoku je metódou voľby liečby pri otrave etylénglykolom.

        Klíčová slova: Otrava etylénglykolom - Metabolická acidóza - Etylalkohol - Bikarbonátová hemodialýza