Disperzia QT intervalov
u hypertonických diabetikov
a u pacientov s hypertenziou bez
diabetu s chronickým srdcovým
zlyhaním
Radman A.1, Murín J.1, Bulas J.1, Reptová A.1, Ravingerová T.2, Mikeš P.1, Kozliková K.3, Ghanem W.1, Jaber J.1, Baqi L.
1I. Interná klinika Lekárskej fakulty UK a FN, Bratislava, Slovenská republika, prednosta prof. MUDr. Ivan Ďuriš, DrSc. 2Ústav pre výskum srdca SAV, Bratislava, Slovenská republika, riaditeľ MUDr. Ján Styk, CSc. 3Ústav lekárskej fyziky a biofyziky Lekárskej fakulty UK, Bratislava, Slovenská republika, prednosta doc. MUDr. Katarína Kozliková, CSc. |
|
Souhrn:
Cieľ: Cieľom našej práce bolo: 1. porovnať disperziu QT intervalov u diabetických hypertonikov
a u non-diabetických hypertonikov s chronickým srdcovým zlyhaním, 2. zistiť vzťah medzi krvným
tlakom (ABPM) a disperziou QTc intervalu u diabetických hypertonikov s chronickým srdcovým
zlyhávaním. Súbor a metodika: 122 hospitalizovaných pacientov pre chronické srdcové
zlyhanie v priebehu rokov 2000 - 2001, z ktorých 70 pacientov (skupina 1) (40 mužov, 30 žien, priemerný
vek 64,7 ± 9 r.) malo diabetes mellitus 2. typu (DM) a 52 pacientov (skupina 2) (28 mužov, 24
žien, priemerný vek 62,58 ± 10,09 r.) nemalo DM. Diagnostika chronického srdcového zlyhávania
bola založená na klinických, ekg a echokg (EF < 40 %). Diabetes mellitus bol definovaný buď podľa
anamnézy či zdravotnej dokumentácie a/alebo aspoň dvoma meraniami glukózy v krvi nalačno (>
7 mmol/l) alebo pomocou oGTT s glykémiou v druhej hodine po p.o. glukózovej záťaži (75 g glukózy,
2 hod. glykémia > 11,1 mmol/l). QT interval sme merali od začiatku QRS komplexu až po koniec
vlny T, ktorý sme definovali ako návrat descendentnej časti T vlny k T-P izoelektrickej čiare na 12
zvodovom ekg. Vykonali sme aj korekciu intervalov QT na frekvenciu (QTc) podľa Bazettovej formuly.
Disperzia QT a QTc boli definované ako rozdiel medzi najdlhším a najkratším QT a QTc intervalom.
Pre ambulantné meranie krvného tlaku (ABPM) sme použili prístroje (SpaceLabs
Medical, Inc. Model No 90217 - IB, USA) zabezpečujúci na oscilometrickom princípe stanovovanie
hodnôt krvného tlaku. Diabetickí pacienti boli rozdelení do dvoch skupín podľa priemernej hodnoty
disperzie QTc intervalov (diabetici s disperziou QTc > 65 ms alebo diabetici s disperziou QTc
< 65 ms). Biometrická analýza: použite Chi kvadrantový test a Studentov t-test. Za signifikantný
sme pokladali výsledok p < 0,05. Výsledky: Obe porovnávané skupiny pacientov sa navzájom neodlišovali
v demografických ukazovateľoch, ani vo výskyte a trvaní sprievodných rizikových faktorov
(hypertenzia, obezita, sérové hladiny lipidov a fajčenie). U diabetických pacientov
s chronickým srdcovým zlyhaním bola štatisticky významne vyššia hodnota QTc intervalov (maximum
a minimum), ako aj hodnota disperzie QT a disperzie QTc intervalov v porovnaní s non-diabetikmi
s chronickým srdcovým zlyhaním. Diabetickí pacienti s disperziou QTc 65 ms mali
štatisticky významne zvýšené priemerné hodnoty nočného systolického TK (133 ± 14 mm Hg vs.
112 ± 14 mm Hg) a diastolického TK (80 ± 11 mm Hg vs. 65 ± 6 mm Hg) a nočný/denný pomer systolického
TK (0,94 ± 0,05 vs. 0,86 ± 0,06), diastolického TK (0,89 ± 0,07 vs. 0,80 ± 0,05) v porovnaní
s diabetikmi s disperziou QTc < 65 ms. Záver: Diabetici s chronickým srdcovým zlyhaním sú rizikovejší
ako nediabetici s chronickým srdcovým zlyhaním. Preukázali sme v tomto smere dva rizikové
faktory - horšie kontrolovanú hypertenziu a predĺženie QT a QTc disperzie.
Klíčová slova:
QT disperzia - Chronické srdcové zlyhávanie - Diabetes mellitus - Ambulantné
meranie krvného tlaku - Arteriálna hypertenzia
|