Myelómová kostná choroba postihuje asi 90 % chorých na mnohopočetný, ale aj solitárny myelóm. Prejavuje sa v začiatočnom štádiu osteopeniou s príznakmi osteoporózy alebo osteolytickými ložiskami, patologickými fraktúrami s následnými neurologickými komplikáciami. V etiopatogenéze sú známe interakcie cytokínov a lokálnych chemokínov, ktoré tvoria myelómové bunky a aktivované stromálne resp. hemopoetické bunky (osteoblasty, monocyty, makrofágy). Z rodiny TNF-a sa móžu uvolňovat glykoproteínové komplexy (RANK-L), ktoré podporujú aktiváciu a proliferáciu osteoklastov alebo inhibičné, tzv. osteoprotegeríny. Podobne aj v rodiny TGF-R sú známe viaceré izotypy protizápalových cytokínov (najdóležitejší TGF-(31 a morfogénny proteín2), ktoré majú fibrotizujúci efekt na kost, ale vytvorený osteoid nie je dostatočne mineralizovaný. Výsledkom je patologická remodelácia skeletu. V diagnostike mnohopočetného myelómu sa imunologické poznatky využívajú pri včasnej diagnostike (imunofenotypizácia, sledovanie TNF-a, TGF-(31, IL-1, IL-6 a dalších). Významné sú dalej biochemické ukazovatele zvýšenej osteorezorpcie (zmeny vápnika, parathormonu, odpad kolagénových štiepnych produktov, osteokalcínu, kostného enzýmu alkalickej fosfatázy). V dalšej častí autori informujú o priaznivých výsledkoch dlhodobej liečby bisfosfonátmi (Bonefos, Ibandronát) v kombinácii s protinádorovou chemoterapiou v súbore 364 chorých. Počas 15-ročného pozorovania dosiahli medián prežívania 94 mesiacov s 35% pravdepodobnostou prežitia nad 10 rokov a významným poklesom kostných komplikácií u 58 % liečených bisfosfonátmi oproti 14 % u chorých v placebovej skupme.

        Klíčová slova: Etiopatogenéza mnohopočetného myelómu - Bisfosfonáty v liečbe mnohopočetného myelómu - Cytokíny