Vplyv pozitívnych a negatívnych životných udalostí na subjektívnu
pohodu a sebaúctu v období pubescencie
Katreniaková Z.1, Kovářová M.1, Sarková M.2
Ústav sociálnej medicíny LF UPJŠ, Košice1 vedúca doc. MUDr. M. Kovářová, CSc., mim. prof. Ústav humanitných vied PF UPJŠ, Košice2vedúca doc. PhDr. O. Orosová, CSc. |
|
Souhrn:
Štúdie detskej populácie orientované na vzťahy medzi životnými udalosťami a zdravím sú limitované nedostatkom
vhodných mierok. Vytvorenie Inventára životných udalostí (LEI) bolo dôležitou súčasťou medzinárodného
komparatívneho intervenčného projektu „Promoting Mental and Emotional Health in the ENHPS“ (Podpora
duševného a emocionálneho zdravia v rámci ENHPS) realizovaného na Slovensku. Práca prezentuje zisťovanie
vzťahu pozitívnych a negatívnych udalostí k subjektívnej pohode a sebaúcte detí v období pubescencie.
Projektu sa zúčastnilo 519 detí 6. ročníka vKošiciach (priemerný vek 11,5 roka). Meranie prebehlo v septembri
1999. Použité boli nasledujúce sebaposudzovacie mierky: Inventár životných udalostí (LEI), Dotazník subjektívnej
pohody (GHQ-12) a Škála sebaúcty podľa Rosenberga (SeS).
Menej ako 8 pozitívnych udalostí uviedlo 36,1%detí a 36,9%uviedlo 5 alebo viac negatívnych udalostí, ktoré
sa stali v priebehu posledného roka v ich živote. Menej ako 8 pozitívnych a súčasne 5 alebo viac negatívnych
udalostí uviedlo 13,6 % detí. Subjektívna pohoda detí s menej ako 8 pozitívnymi udalosťami bola horšia a ich
sebaúcta bola nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré uviedli 8 alebo viac pozitívnych udalostí. Taktiež deti s 5 alebo viac
negatívnymi udalosťami mali horšiu subjektívnu pohodu a nižšiu sebaúctu ako tie, ktoré uviedli menej ako 5
negatívnych udalostí. Najhoršiu subjektívnu pohodu a najnižšiu sebaúctu mali deti (13,6 %) s menej ako 8
pozitívnymi a súčasne s 5 alebo viac negatívnymi udalosťami. Všetky uvedené rozdiely boli štatisticky významné
(p < 0,001).
Klíčová slova:
pubescencia, sebaúcta, subjektívna pohoda, životné udalosti
|