Úvod a ciele: Väčšina invazívnych nádorovmočového mechúra má inváziu svaloviny prítomnú v čase prvotnej diagnózy (primárne nádory), u zvyšku pacientov k invázii svaloviny dochádza progresiou povrchových nádorov (progresívne nádory). Cieľom práce je zistiť rozdiel v biologickej povahe primárnych a progresívnych nádorov. Materiál a metódy: V r. 1997–2001 sa liečilo 278 pacientov s nádormi močového mechúra, 167 (60,1 %) malo povrchové a 111 invazívne nádory. V čase diagnózy invázia svaloviny močového mechúra bola prítomná u 90 (81,1 %) pacientov, u ostatných invázia vznikla progresiou povrchového nádoru. V retrospektívnej štúdii sa hodnotila a porovnávala charakteristika pacientov (vrátane prežívania) a nádorov v oboch skupinách. Štatistická významnosť sa hodnotila
2 testom. Výsledky: Priemerný vek pacientov s primárnymi nádormi bol 65,2 ± 10,5 rokov oproti 61,7 ± 12,6 rokov u pacientov s progresívnymi nádormi. Pohlavie: pomer muži : ženy bol 3,1 : 1 u primárnych nádorov oproti pomeru 4,2 : 1 u progresívnych. K progresii povrchových nádorov došlo v priemere o 35,4 mesiacov (rozmedzie 7–115). Do roka exitovalo 46 z 90 (51,1 %) pacientov s primárnymi nádormi a 11 z 21 (52,4 s progresívnymi. Tri roky prežívalo 14 zo 61 (23 %) pacientov s primárnymi nádormi a dvaja z 13 (15,4 %) pacientov s progresívnymi (p < 0,001). Záver: Pacienti s progresívnymi invazívnymi nádormi majú horšiu prognózu, ako pacienti s primárnymi. Povrchové nádory treba riešiť už v preinvazívnom štádiu, keď je liečba úspešná

        Klíčová slova: karcinóm močového mechúra – progresia – prognóza