Význam aldosterónu pri chronickom
zlyhaní srdca: štúdia RALES
Šimko F.1,2, Bada V.2, Šimková M.3, Šimko J.4, Kovács L.5, Hulín I.1
1Ústav patologickej fyziológie Lekárskej fakulty UK, Bratislava, Slovenská republika, prednosta prof. MUDr. Ivan Hulín, DrSc. 2III. interná klinika Fakultnej nemocnice akademika Dérera a Lekárskej fakulty UK, Bratislava, Slovenská republika, prednosta prof. MUDr. Viliam Bada, CSc. 3I. detská klinika Detskej fakultnej nemocnice a Lekárskej fakulty UK, Bratislava, Slovenská republika, prednosta doc. MUDr. Marta Benedeková, CSc. 4I. gynekologická klinika Fakultnej nemocnice Ružinov a Lekárskej fakulty UK, Bratislava, Slovenská republika, prednosta prof. MUDr. Ivan Holomáň, CSc. 5II. detská klinika Detskej fakultnej nemocnice a Lekárskej fakulty UK, Bratislava, Slovenská republika, prednosta prof. MUDr. Laszló Kovács, DrSc. |
|
Souhrn:
Zníženie excesívnejneuro humorálnej aktivácie pri chronickom zlyhaní srdca (CHZS) zlepšuje
prognózu. Okrem zníženia produkcie alebo účinkov angiotenzínu II a vplyvu sympatoadrenálneho
systému ajblok ovanie účinkov aldosterónu sa stáva súčasťou terapeutického prístupu u pacientov
s CHZS. Nadmerná systémová, ale pravdepodobne aj lokálna produkcia aldosterónu
prispieva k nežiadúcejret encii tekutín, hypokalémii a hypomagnezémií, k indukcii hypertrofie
a fibrózy myokardu a ciev, k vzniku endoteliálnejdys funkcie, k periférnej vazokonstrikcii a depresii
baroreflexu. Okrem klasických účinkov sa predpokladá ajex istencia rýchleho, tzv. non-genomického
účinku aldosterónu. Pridanie blokátora aldosterónových receptorov k ACE inhibícii
sa nedoporučovalo vzhľadom k potenciálnejmož nosti hyperkalémie. Neskôr sa zistilo, že ACE
inhibítory nedokážu dostatočne blokovať účinok aldosterónu a pridanie spironolaktónu v malých
dávkach k ACE-inhibícii a kľučkovým diuretikám u pacientov s CHZS nevyvoláva závažné zvýšenie
hladiny draslíka. V štúdii RALES (Randomized Aldacton Evaluation Study) zahrňujúcej 1663
pacientov s ťažkým zlyhaním srdca (NYHA III, IV) pridanie 25 mg spironolaktónu k štandardnej
liečbe ACE inhibítorom, kľučkovým diuretikom a zväčša aj digoxínom redukovalo mortalitu o ďalších
30 % v porovnaní s pridaním placeba. Nežiadúce účinky boli minimálne. Z potenciálnych mechanizmov
protekcie spironolaktónu sa najväčší význam pripisuje redukcii excesívnej fibrózy
myokardu. Spironolaktón znižuje hladinu cirkulujúceho N-terminálneho aminopeptidu prokolagénu
typu III, ktorého vysoká hladina sa spája so zhoršením prognózy.
Klíčová slova:
Zlyhanie srdca - Neurohormonálna aktivácia - Aldosterón - RALES - Spironolaktón
- ACE inhibícia - Fibróza myokardu
|