U imunokompetentných dospelých, ktorí majú normálny alebo skoro normálny RTG hrudníka, nefajčia a neužívajú inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu, sú najčastejšími príčinami chronického kašľa „postnasal drip syndrome“, astma a refluxná choroba gastroezofágu. Použitím systematického anatomického diagnostického protokolu sa zistí príčina chronického kašľa v 88–100 % prípadov a špecifická terapia zameraná na identifikovanú príčinu je úspešná v 84–98 % prípadov. Gastroezofageálny reflux samotný alebo v kombináciách s inými ochoreniami zapríčiňuje 7,7–40 % prípadov chronického kašľa. Až v 75% prípadov chronického kašľa pri refluxnej chorobe môže byť kašeľ jediným symptómom gastroezofageálneho refluxu. V patogenéze kašľa pri refluxnej chorobe sa kombinuje priame dráždenie laryngu, mikroaspirácia, makroaspirácia a ovplyvnenie reflexného oblúka kašľa dráždením vágových zakončení v sliznici pažeráka. Podozrenie na refluxnú chorobu ako príčinu chronického kašľa vzniká u pacientov, ktorí majú typické symptómy refluxu, ale aj u asymptomatických jedincov, u ktorých kašeľ pretrváva napriek tomu, že sa vylúči alebo správne lieči astma a „postnasal drip syndrome“. Za „zlatý štandard“ v diagnostike chronického kašľa sa pri refluxnej chorobe považuje 24hodinové monitorovanie pH v pažeráku, ktoré nielen potvrdzuje a charakterizuje reflux, ale aj umožňuje dokázať časový vzťah medzi epizódami refluxu a kašľom. Ak táto metóda nie je dostupná, odporúča sa empirická terapia. Pri konzervatívnom postupe sa osvedčila maximálna a dostatočne dlhá antirefluxná terapia, pretože kašeľ môže pretrvávať aj potom, ako sa upravia typické symptómy a konvenčné parametre refluxu. K indikáciám chirurgickej liečby patrí u pacientov s chronickým kašľom pri refluxnej chorobe aj kašeľ rezistentný na konzervatívnu antirefluxnú terapiu.

        Klíčová slova: chronický kašeľ – refluxná choroba gastroezofágu