Katecholamíny sa podieľajú na množstve bunkových regulácií a fyziologických mechanizmov, ale tiež na rozvoji neurologických, psychiatrických, endokrinných a kardiovaskulárnych ochorení. Ochorenia kardiovaskulárneho systému, ako napr. hypertenzia, infarkt myokardu, ischemická choroba srdca a iné, patria v súčasnosti k závažnýmmedicínskymproblémom a sú stále častejšou príčinou úmrtnosti v ľudskej populácii. Znepokojujúcim rysom týchto ochorení je, že veľkou mierou súvisia s nesprávnym životným štýlom a postihujú čoraz nižšie vekové skupiny. Jedným z faktorov, ktoré sa podieľajú na neželanom rozšírení kardiovaskulárnych ochorení, je stres. Vplyvom stresu organizmus mobilizuje svoje energetické zdroje, zvyšuje činnosť srdca a aktivuje ďalšie procesy, ktoré mu umožňujú vyrovnať sa so záťažou. Katecholamíny patria k dôležitým mediátorom stresovej odpovede. Na jednej strane sú potrebné na prekonanie záťažovej situácie, avšak patologické zmeny v regulácii ich syntézy, sekrécie a pôsobenia sa výraznou mierou podieľajú na vývine mnohých ochorení, medzi ktoré patria aj ochorenia kardiovaskulárneho systému. Cieľom tohoto prehľadu je poukázať na úlohu katecholamínov v srdci nielen za fyziologických, ale aj patofyziologických podmienok. Stres ako moderný civilizačný faktor sa podieľa na rozvoji viacerých ochorení. Poznanie mechanizmu rozvoja týchto ochorení je prvým krokom k vývoju vhodnej terapie. Zmeny v hladinách katecholamínov za stresu, ako aj enzýmov, ktoré sa podieľajú na syntéze katecholamínov, sú nesporne dôležitou súčasťou tohoto mechanizmu.

        Klíčová slova: katecholamíny, stres, kardiovaskulárny systém