Východisko: Postihnutie zlomeninou proximálnej časti stehnovej kosti má v živote seniora často „osudový“ význam. Tieto zlomeniny sú najčastejšou príčinou akútnej hospitalizácie starých ľudí a na rozdiel od minulosti chápeme ich operačné riešenie ako urgentný – život zachraňujúci výkon. Cieľom práce bolo zistiť, ktorá z operačných metód v súčasnosti používaných pri liečbe nestabilných zlomenín krčka stehnovej kosti na Klinike úrazovej chirurgie v Košiciach sa vyznačuje najmenším percentom zlyhaní a pooperačných komplikácií. Následne analyzovať operačné trendy pri liečbe týchto zlomenín v časových periódach 1999–2001 a 2002–2004 a navrhnúť algoritmus ich liečby. Materiál a metódy: Do retrospektívnej klinickej štúdie bolo zaradených 563 pacientov nad 65 rokov, u ktorých bola v období 1. 1. 1999 až 31. 12. 2004 vykonaná osteosyntéza alebo artroplastika pre nestabilnú zlomeninu krčka stehnovej kosti a boli sledovaní minimálne jeden rok po operácii. Výsledky a záver: Z klinickej štúdie vyplýva, že pre biologicky mladších seniorov s uvedenými zlomeninami je vhodnejšie používať osteosyntézu. Koncové protézy sú indikované pre pacientov s predpokladanou krátkou dobou prežívania a totálne protézy ostávajú metódou voľby pri zlyhaní ostatných operačných metód. Porovnanie operačných trendov v definovaných časových periódach ukazuje pokles počtu artroplastík v II. perióde oproti I. perióde. Naproti tomu došlo v II. perióde k vzostupu celkového počtu OS oproti I. perióde.

        Klíčová slova: zlomeniny krčka stehnovej kosti - seniori - osteosyntézy - artroplastiky