Souhrn:
V posledných desaťročiach došlo k výraznému nárastu atopických ochorení, najma v krajinách s tzv. západným životným štýlom. Súčasná představa o etiopatogenéze alergických ochorení je, podobné ako pri iných civilizačných ochoreniach, multifaktoriálna. Předpokládá sa interakcia individuálnych genetických predispozícií s faktormi životného prostredia a životného štýlu. Cielom nasledujúceho článkuje poskytnut přehrad rizikových i protektívnych faktorov vývoja atopického ochorenia, ktoré boli identifikované v početných epidemiologických štúdiách. Obzvlášť sa autoři venujú faktorom, ktoré sú najčastejšie asociované so zvýšeným rizikom atopie, ako sú včasná expozícia alergénom v domácnosti, znečisťujúcim látkám v životnom prostředí vráta-ne cigaretového dýmu, skorý kontakt s alergénmi v stravě a zvýšená konzumácia polynenasýtených omega-6-mastných kyselin. Najma v posledných rokoch sa dostává do popredia tzv. hygienická hypotéza, ktorá vyzdvihuje úlohu protektívnych faktorov súvisiacich s mikrobiálnou expozíciou v detskom veku. V článku sa diskutuje aj o vplyve užívania antibiotik, očkovania a dojčenia.
Klíčová slova:
atopia, astma, environmentálne rizikové faktory, protektívne faktory
|