Práca v detailoch opisuje chirurgickú techniku disekcie vestibulárneho schwanómu translabyrintným prístupom s cieľom zachovať tvárový nerv v najlepšom funkčnom stave. Hodnotia sa výsledky v dvoch porovnateľných skupinách pacientov z hľadiska veľkosti tumoru a počtu – bez použitia monitoringu n. VII. (prvých 43 pacientov) a s použitím peroperačného monitoringu n. VII. (nasledujúcich 57 pacientov z celkového súboru 100 pacientov). V skupine s monitoringom n. VII. sa vo všetkých ukazovateľoch dosiahli lepšie funkčné výsledky tak z krátkodobého ako aj z dlhodobého hľadiska. Autori však nepreceňujú význam monitoringu n. VII., pretože monitorovaní pacienti boli operovaní v čase väčších chirurgických skúseností. Význam peroperačného monitoringu n.VII. vidia najmä v zlepšení orientácie v operačnom poli a komfortu operatéra. V určitom zmysle je peroperačná elektroneuronografia prínosná aj pre predpovedanie dobrej pooperačnej funkcie n. VII. ( House-Brackmann I, II a aj III), no nie pre predpovedanie zlej funkcie (najmä House-Brackmann V, VI), kde by mohlo prísť do úvahy štepenie anatomicky zachovaného tvárového nervu, ktorý však nemá perspektívu funkčného zotavenia.

        Klíčová slova: vestibulárny schwanóm, translabyrintný prístup, nervus facialis, monitoring