Autor prezentuje prehPad nýskumných skúsenosti s psychoedukačnými programami v komplexnej liečbe schizofrénií na Slovensku. Prvá čast je nenonaná definonaniu psychoedukačných progamn a dalších referenčných pojmou, definíciám a cielom psychoedukácie, nymedzeniu účinných faktoron a nýskumom efektivnosti psychoedukačných progamn. Autor diskutuje dóležité zdroje psychoedukácie u schizofrénie - teórie vulnerability a emočného angažonania. Nesleduje popis piatich výskumov, ktoré skúmali psychoedukačné programy u schizofrénnych psychóz a prebehli na Slovensku v rokoch 1996-1999. V týchto nýskumoch psychoedukačné programy niedli k nárastu informovanosti o chorobe i lepše] spolupráci, a ak je to súčastou programu aj k zlepšeniu sociálnych spósobilostí. Kognitívne fungonanie sa nejeví ako onplyvnitelné krátkodobým programom, i ked je priamo zameraný na nácvik kognitívnych funkcií. Najrozpornejší sa jeví vplyv psychoedukácie v oblasti prežínania a nyronnánania sa s ochorením, ako i spoluprácou v liečbe. V diskusii a zánere autor pojednána o potrebe dalších výskumov v tejto oblasti a unádza konkrétne návrhy.

        Klíčová slova: psychoedukačné programy, kognitivní funkce.