Souhrn:
Centrálne postavenie v rozvoji systémového zápalu má aktivácia cievneho endotelu a monocytovo-
makrofágového systému. Oboje sprevádza tvorba prozápalových cytokínov, ktorých primárnym
poslaním je mobilizácia organizmu za účelom zvládnutia infekcie. Rozvíja sa tzv. odpoveď
akútnejfáz y, charakteristická typickými klinickými prejavmi a laboratórnymi hodnotami. V prípade,
že sa zápal nepodarí zastaviť, rozvíja sa syndróm systémovej zápalovej odpovede charakterizovaný
prestrelenou aktivitou prozápalových cytokínov a zariadení imunity. Tento
zdanlivo výhodný systém môže byť pre organizmus vysoko toxický a môže viesť k syndrómu multiorgánového
zlyhania, k diseminovanejintra vaskulárnejkoa gulácii, k depresii myokardu, refraktérnejvazodi
latácii, hypotenzii a septickému šoku. Kompenzačný antagonistický
mechanizmus, ktorý sa vyvíja tvorbou protizápalových cytokínov, niekedy vedie k nastoleniu rovnovážneho
stavu v imunite, ktorý je prognosticky najvýhodnejší. V prípade ich nadmernej prevahy
sa však rozvíja imunodepresia, ktorá je pre pacienta rovnako nebezpečná ako prestrelená
aktivita cytokínov. Z uvedeného vyplýva potreba pravidelného monitorovania pacientov so sepsou
a tým ajdôk ladného poznania stavu ich imunitného systému.
Klíčová slova:
Zápal - Sepsa - Septický šok - SIRS - CARS - Cytokíny
|