Cieľ: Zhodnotiť výsledky dlhodobého sledovania vývoja a zmien zrakových funkcií po anatomicky úspešnej chirurgickej liečbe idiopatickej diery makuly. Materiál a metodika: Do prospektívnej štúdie je zaradených 20 očí (20 pacientov) operovaných pre idiopatickú dieru makuly v období odseptembra 1996 do augusta 1998 s anatomicky úspešným výsledkom. Doba sledovania je od 20 do 43 mesiacov (priemerne 29,5 mesiaca). U pacientov sa sledovala najlepšia centrálna ostrosť zraku po korekcii v 3 mesačných intervaloch. 12 očí bolo operovaných pre rozvoj katarakty. Zo súboru 20 očí sa vytvorila podskupina 16 očí, kde boli zaradení pacienti, ktorí počas prvého vyšetrenia pri Watzke-Allenovom teste pozorovali jednoznačné prerušenie lúča a na kampimetri bol u nich zaznamenaný centrálny skotóm. Watzke-Allenov test a kampimetria sa realizovali pred operáciou a v 3., 9. a 15. mesiaci po operácii. Fischerov test a Studentov t-test boli použité k štatistickému spracovaniu. Výsledky: Centrálna ostrosť zraku po korekcii pred operáciou bola v priemere 0,21. Najlepšie korigovaná centrálna ostrosť zraku po korekcii sa dosiahla v 12. mesiaci, ktorá bola 0,44 a zlepšenie o 2 a viac riadkov bolo v 55 %. V 15. a 18. mesiaci centrálna zraková ostrosť v priemere poklesla pre vývoj sklerózy jadra šošovky. Štatistickou analýzou (Fischerov test, Studentov t-test) sme zistili štatistickú významnosť zlepšenia hodnôt centrálnej ostrosti zraku pred a po operácii (P < 0,05). 12 očí bolo operovaných pre kataraktu, u ktorých priemerná centrálna ostrosť zraku po korekcii v priemere pred a po operácii idiopatickej diery makuly bola 0,18 resp. 0,39 a k zlepšeniu o 2 a viac riadkov došlo u 6 (50 %) očí. Po operácii katarakty centrálna ostrosť zraku v priemere bola 0,49. K ďalšiemu zlepšeniu o 2 a viac riadkov došlo u 2 (16,7 %) očí t.j. spolu u 8 (66,7 %) očí. V podskupine 16 očí, kde sa sledovali zmeny pri Watzke-Allenovom teste, pred operáciou malo prerušenie lúča všetkých 16 pacientov (100 %). V 3. mesiaci 6 pacientov (37,5 %) pozorovalo prerušenie lúča a u ďalších 10 (62,5 %) sa zaznamenalo pokrivenie alebo deformácia v centrálnej časti lúča. V 9. a 15. mesiaci prerušenie pozorovalo 5 pacientov (31,25 %). Deformáciu alebo pokrivenie v 9. a 15. mesiaci malo 8 (50,0 %) respektíve 5 (31,25 %) pacientov. Postupné zmenšovanie centrálneho relatívneho skotómu sa pozorovalo v 3., 9. a 15. mesiaci u 10 (62,5 %), 13 (81,25 %) a 14 (87,5 %) pacientov. Počas doby sledovania v 12 prípadoch (75,0 %) došlo k úplnému vymiznutiu centrálneho skotómu. Záver: Vývoj zrakových funkcií po anatomicky úspešnej operácii idiopatickej diery makuly je proces dynamický, dlhodobý a kontinuálny. Zlepšovanie centrálnej ostrosti zraku môže byť maskované rozvojom katarakty - sklerózy jadra. Po operácii katarakty dochádza k ďalšiemu zlepšovaniu tejto funkcie.

        Klíčová slova: idiopatickádieramakuly, pars planavitrektómia, centrálnaostrosť zraku, kampimetria