Akustické prostredie mesta predstavuje závažný rizikový faktor životného prostredia. Cieľom našej štúdie bolo objektívne zhodnotenie hlukovej expozície, porovnanie so subjektívnou odozvou na rušenie hlukom v obytnom prostredí a vypočítanie a zhodnotenie rizík mestského hluku na zdravie v homogénnom súbore vysokoškolákov študujúcich a bývajúcich v Bratislave (n = 857). Použili sme prístrojový park firmy Brüel-Kjaer, autorizovaný dotazník o obťažo- vaní hlukom, metódu hodnotenia rizika (odds ratio) a bivariantnú analýzu. Okolie študentského domova, kde bývala približne polovica nášho súboru respon- dentov, bolo hodnotené ako hlučnejšia lokalita. Tichšiu (kontrolnú) lokalitu tvorili obytné oblasti druhej časti súboru. V hlučnejšej lokalite sa ekvivalentné hladiny hluku pohybovali v pásme absolútneho hluku podľa Lehmanna a maximálne hladiny hluku dosahovali až 84 ± 6,4 dB/A. Sledovanie hlukových hladín v priebehu dňa a noci poukázalo na kontinuálny charakter hluku v dennom aj nočnom intervale. Z bivariantnej analýzy vyplynulo, že respondenti bývajúci v oblasti študentského domova majú signifikantne vyššie riziko byť rušení a obťažovaní komunálnym hlukom. Okrem dopravného hluku (OR = 6,01; 95 % CI = 4,97; 7,95) sa v našej analýze ukázali rizikové aj hluk zo zábavných podnikov (OR = 3,90; 95 % CI = 3,19; 5,46), zo susedných bytov (OR = 2,43; 95 % CI = 1,99; 3,03) a z priemyslu v okolí (OR = 3,49; 95 % CI = 2,48; 4,21). Rušivými príznakmi vyvolanými pôsobením hluku vo vege- tatívnej oblasti s najvyšším rizikom pre hlučnú oblasť sa ukázali pocit únavy a vyčerpanosti (OR = 1,68; 95 % CI = 1,29; 2,22) a ťažkosti so zaspávaním (OR = 1,49; 95 % CI = 1,16; 1,91). Pri dopravnom hluku sme podrobnejšie hodnotili prejavy a následky obťažovania a rušenia v oboch sledovaných súboroch. V súbore z hluč- nejšej lokality študentského domova sme pozorovali niekoľkonásobné zvýšenie rizika pre všetky prejavy rušenia uvedené v dotazníku. Pri sledovaní pohlavia ako skresľujúceho faktora nedošlo k vážnejším zmenám vo výsledkoch našej analýzy. Metodické možnosti hodnotenia rizika hlukovej expozície sme použili na našom homogénnom súbore. Vzhľadom na nízku vekovú štruktúru nemožno zatiaľ ho- voriť o zdravotných následkoch, ale len o zvýšenom riziku výskytu niektorých neurovegetatívnych prejavov, ktoré však bývajú základom mnohých civilizačných ochorení.

        Klíčová slova: hluková expozícia - obytné prostredie - vysokoškoláci - neurovege-