V práci sme porovnávali viaceré zdravotné a nutričné charakteristiky študentov so zvýšenou telesnou hmotnosťou (149 mužov a 102 žien) a študentov s primeranou telesnou hmotnosťou (601 mužov a 1210 žien). Okrem rozdielov v antropometric- kých ukazovateľoch (BMI, % telesného tuku, WHR) sa preukázali štatisticky významne vyššie hodnoty systolického a diastolického TK, celkového cholestero- lu, triacylglycerolov, LDL cholesterolu a indexu aterogenity (CHOL/HDL) v súbo- roch mužov i žien so zvýšenou hmotnosťou. Študenti s vyššou telesnou hmotnosťou majú horšie stravovacie zvyklosti. Preu- kázala sa väčšia nepravidelnosť v ich stravovaní, menší počet denných jedál, častejšie konzumovanie údenárskych výrobkov. Muži so zvýšenou hmotnosťou viac pijú kávu, alkoholické nápoje a menej jedia ovocia v porovnaní s neobéznymi mužmi. Porovnanie výsledkov 24-hodinového recallu v súboroch mužov a žien s odlišnou hmotnosťou nepreukázalo významné rozdiely. Priemerný energetický výdaj vy- počítaný z udávanej fyzickej aktivity bol u študentov s vyššou telesnou hmotnos- ťou významne vyšší v porovnaní s neobéznymi študentami. Z vyhodnotenia energetickej bilancie vyplynulo, že študenti s vyššou telesnou hmotnosťou mali nižší nadpríjem energie (muži), resp. vyšší deficit energie (ženy) než študenti s primeranou telesnou hmotnosťou. Korelovanie výživových dát s antropometric- kými ukazovateľmi naznačilo možný inverzný vzťah medzi nimi. Perspektívne bude potrebné vo výživových štúdiách pamätať na fenomén podhod- nocovania výživovej spotreby, najmä v rizikových populačných skupinách a vali- dizovať výsledky z dietetických záznamov objektívnymi laboratórnymi metódami.

        Klíčová slova: zvýšená telesná hmotnosť - zvýšený TK a hladiny sérových lipidov - podhodnocovanie výživovej spotreby