Je známe, že lokálny a systémový zápalový proces hrá dôležitú úlohu pri tvorbe a vývoji aterosklerotických lézií a v patofyziológii akútnych koronárnych syndrómov. Pre túto hypotézu svedčia nálezy zvýšených parametrov „zápalovej“ reakcie jednak v postihnutých cievach, ale i v krvi chorých na aterosklerózu. Známe rizikové faktory nie celkom uspokojivo vysvetľujú epidemiologické kardiovaskulárne skutočnosti a rôzne prejavy koronárnych srdcových ochorení. Je veľmi pravdepodobné, že rizikovým faktorom je aj Chlamydia pneumoniae, na čo sa usudzuje na základe hodnotenia séroepidemiológie, vyšetrovania aterosklerotických plakov nielen u ľudí, ale i u zvieracích modelov s chlamydiálnou infekciou. Na základe retrospektívneho a prospektívneho hodnotenia chorobopisov autori analyzovali výskyt kardiovaskulárnych komplikácií u 83 pacientov s akútnym infarktom myokardu (AIM), z ktorých 51 pacientov (31 mužov a 20 žien priemerného veku 64,4 ± 3,4 rokov) malo prítomný nešpecifický zápal aj chlamydiálnú infekciu a 32 pacientov (24 mužov a 8 žien priemerného veku 64,7 ± 3,6 rokov) malo síce prítomnú chlamydiálnú infekciu, ale pacienti nevykazovali prítomnosť (v krvi) nešpecifického zápalu. Títo pacienti boli zo súboru všetkých hospitalizovaných pacientov v priebehu rokov 1998 - 2001. Pri diagnostike akútneho infarktu myokardu sme postupovali podľa kritérií WHO a potrebná bola prítomnosť aspoň dvoch z troch kritérií: anamnéza dlhotrvajúcej (vyše 20 min.) stenokardie, elektrokardiografické zmeny charakteristické pre ischémiu a/alebo nekrózu a vzostup myokardiálnych enzýmov v sére. Nešpecifická zápalová aktivita bola u pacienta prítomná (t.j. pozitívna), ak sme zistili nasledované laboratórne parametre: C-reaktívny proteín > 5 mg/l stanovovaný podľa radiálnej imunodifúznej metódy; fibrinogén > 4 mg/l stanovovaný koagulačnou metódou podľa Clausa; leukocyty > 9,6 x 103/
l, leukocyty sa počítali automaticky v Coulterovej komore; lymfocyty > 3,4 x 103/
l; sedimentácia erytocytov > 20 mm/hod. Aktivita bola hodnotená ako pozitívna, ak boli všetky parametre zvýšené. Prítomnosť chronickej infekcie Chlamýdiou pneumoniae sme zisťovali kvalitatívne pomocou pozitivity protilátky (IgG) v sére, a to mikroimunofluorescenčnou metódou (pomocou setu fy. Labsystems). Výskyt sprievodných rizikových faktorov (obezity, fajčenia, diabetes, hyperlipidémie a hypertenzie) je vyšší v podskupine pacientov s chlamydiálnou infekciou a so súčasným zápalom než v podskupine pacientov s chlamydiálnou infekciou bez zápalu, avšak rozdiel nie je štatisticky významný. Výskyt kardiovaskulárnych príhod bol vyšší v podskupine pacientov s chlamydiálnou infekciou a so súčasným zápalom v porovnaní s podskupinou pacientov s chlamydiálnou infekciou bez zápalu. V prípade reinfarktu myokardu, náhlej cievnej mozgovej príhody, úmrtia a arytmie bol rozdiel štatisticky významný, zatiaľ čo v prípade výskytu srdcového zlyhania a kardiogénneho šoku bol rozdiel nevýznamný. Pacientov s akútnym infarktom myokardu s chlamydiálnou infekciou a súčasne nešpecifickým zápalom bolo potrebné častejšie liečiť kombinovanou (t.j. intenzívnejšou) terapiou, trombolytickou liečbou, pomocou PTCA a operáciou (bypass) koronárnych ciev v porovnaní s pacientmi s chlamydiálnou infekciou, ale bez zápalu. Predpokladáme teda, že nielen jednotlivé rizikové faktory, ale aj pôsobenie nešpecifického zápalu a chlamydiálnej infekcie prispievajú k zvýšenému počtu kardiovaskulárnych postinfarktových komplikácií. Je preto možné uvažovať i o liečebnom prístupe s eradikáciou infekcie a potlačením zápalovej reakcie.

        Klíčová slova: Akútny infarkt myokardu - Nešpecifická zápalová reakcia - Infekcia - Chlamydia pneumonie - Kardiovaskulárne príhody