Souhrn:
Súhrn: Vyšší vek ovplyvňuje všeobecné zásady farmakoterapie a profylaxie depresie. Pôsobí ako
patoplastický faktor na klinické prejavy a priebeh depresie. Zvyšuje citlivosť na niektoré nežiaduce
účinky antidepresív, napr. na extrapyramídové, kardiovaskulárne, kognitívne. Je limitujúcim
faktorom zaradenia do kontrolovaných klinických štúdií a takto ovplyvňuje rozsah zistení kvality
EBM (Evidence Based Medicine).
Práca podáva prehľad súčasných poznatkov o zvláštnostiach kliniky a farmakoterapie depresie
vo vyššom veku. Údaje z literatúry sú doplnené vlastnými klinickými skúsenosťami. Zo zistení
vyplýva, že depresia vzniknutá vo vyššom veku má komplexnejšiu etiológiu, k častým príznakom
patrí úbytok hmotnosti, úzkosť a kognitívne poruchy. Zmena evokovaných potenciálov (vlny
P300) je citlivým indikátorom kognitívnej poruchy. Využitie má pri diferenciálnej diagnostike
kognitívnej poruchy, pri depresii a organickej kognitívnej poruche. Pri výbere antidepresíva vo
vyššom veku je hlavným kritériom bezpečnosť. Selektívne antidepresíva sú bezpečnejšie z hľadiska
intenzity a profilu nežiaducich účinkov. Citalopram a sertralín majú najlepšie dokumentovanú
bezpečnosť pri liečbe depresie vo vyššom veku s telesnou chorobu, perspektívne sa javia novšie
tzv. duálne antidepresíva venlafaxín a mirtazapín.
Klíčová slova:
depresia, vyšší vek, antidepresíva, bezpečnosť farmakoterapie.
|