V posledných rokoch sa v súvislosti s medikamentóznou liečbou renoparenchýmovej hypertenzie diskutovali najmä dve otázky: cieľový krvný tlak a renoprotektívne účinky antihypertenzív. Pro- spektívne štúdie ukázali, že dosiahnutý TK < 130/80 mm Hg významne spomaľuje progresiu nefro- patie, pričom pacienti s proteinúriou > 1 g/d profitujú z ešte nižších hodnôt TK. Pri diabetickej nefropatii sú liekom voľby inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACEI), a to už v incipi- entnom štádiu aj u normotenzných pacientov. Význam ACEI v liečbe nediabetických nefropatií potvrdili nedávno kontrolované prospektívne štúdiu AIPRI a REIN. Pre maximálny renoprotek- tívny efekt ACEI sú pravdepodobne potrebné vyššie dávky než na normalizáciu TK. Dlhodobé sledovania renoprotektívneho účinku antagonistov angiotenzínových receptorov AT1, resp. po- rovnávacie štúdie s ACEI nie sú k dispozícii. Krátkodobo účinkujúce dihydropyridínové blokáto- ry kalciových kanálov (nifedipín) môžu mať na progresiu diabetickej nefropatie negatívny vplyv, účinok dihydropyridínov II. generácie sa overuje v prospektívnych štúdiách. Nedihydropyridíno- vé blokátory kalciových kanálov pôsobia renoprotektívne pri diabetickej nefropatii. Asi u 2/3 pacientov je nutná kombinovaná liečba ACEI s diuretikami alebo s blokátormi kalciových kaná- lov, z ostatných antihypertenzív sú výhodné vazodilatačné betablokátory a perspektívne antago- nisty endotelínových receptorov.

        Klíčová slova: Renálna hypertenzia - Progresia nefropatie - Renoprotektívny účinok - Inhibítory