Cieľ: Zhodnotiť význam použitia dostupných vyšetrovacích postupov v dia- gnostike cudzích vnútroočných telies v zadnom segmente oka. Materiál a metodika: Na Očnej klinike FN a LF UK v Bratislave bolo v rokoch 1989 - 1993 hospitalizovaných 51 pacientov a v rokoch 1994 - 1998 74 pacientov s CVT v zadnom segmente oka. Sledoval sa termín kedy prišiel pacient na prvé vyšetre- nie, mechanizmus úrazu, termín stanovenia správnej diagnózy a použité pomocné vyšetrenia. Vyhodnotil sa vplyv oneskorenej diagnózy CVT na výslednú zrakovú ostrosť. V druhom období (prospektívna štúdia) sa vyhodnocovala aj dráha CVT v zadnom segmente oka. Hodnotí sa vplyv oneskorenej diagnózy na výslednú zrakovú ostrosť. Výsledky: V prvom období vznikol úraz v zamestnaní v 50,9 % a v druhom období v 55,9 %. Zraňujúcim predmetom bol kov v 96 %, resp. v 94,7 % pacientov. V prvom období bolo 12 pacientov zranených pri explóziách. V druhom období bolo pri práci s točivými prístrojmi zranených 16 pacientov. Najčastejším pomocným vyšetrením bolo RTG vyšetrenie, vrátane zhotovenia lokalizačných snímkov. V druhom sledovanom období sa vnútroočná dráha cudzieho telesa stanovila ako nepriama v 24 očiach (32 %). Konečnú pozíciu v týchto očiach dosiahlo CVT po predchádzajúcom jednom, alebo dvoma dotykmi so sietnicou. CVT nebolo správne diagnostikované u 14 pacientov, čo malo nepriaznivé následky pre výslednú zrakovú ostrosť u ôsmich z nich. Záver: Anamnéza a objektívne vyšetrenie sú stále základnými vodítkami pri stanovení diagnózy penetrujúce poranenie oka s prítomnosťou CVT. Základným pomocným vyšetrením je RTG snímok. Ultrazvukové vyšetrenie napomáha v ob- jasnení sprievodných vnútroočných patologických zmien. V odôvodnených prí- padoch je možné vykonať aj počítačovú tomografiu. Peroperačné vyšetrenie vnútra oka je potrebné pre preventívne ošetrenie všetkých poškodených štruktúr.

        Klíčová slova: cudzie vnútroočné teleso, zadný segment oka, diagnostika, dráha