Vo svetovom písomníctve o epilepsii sa často používa termín —idiopatická epilepsiaik, ktorý vlastne predstavuje vyčlenenú skupinu prípadov, kde sa etiologický faktor nepodarilo stanoviť (udáva sa, že až u 70 % prípadov), a takisto sa udáva, že až 80 % prípadov epilepsie vzniká vo veku do 25 rokov. Za veľmi dôležitý faktor v etiológii považujeme tzv. vývinové a geneticky podmienené poruchy. Predkladáme štyri kazuistiky, v ktorých je jednoznačné zastúpenie tohto etiologického činiteľa v genéze vzniku epilepsie. Dochádzame k záverom, že i dôkaz genetického faktoru nemusí vylúčiť, že ide o polyetiologický klinický syndróm, o výskyt patoplastického terénu a spúišacieho činiteľa alebo o náhodnú koincidenciu úplne rozdielnych etiologických činiteľov. Sme presvedčení, že termín "idiopatická epilepsia" je ako diagnóza nesprávny, nepresný a vágny, a že množstvo takto uzavretých epilepsií klesne pri dôslednom dodržiavaní diagnostických algoritmov, a že dokonca by bolo správnejiie nahradiť termín "idiopatická epilepsia" termínom "epilepsia" (alebo "epileptický syndróm") "nejasnej" alebo "neobjasnenej genézy".

        Klíčová slova: idiopatická (genuinná, kryptogénna) epilepsia, etiológia epilepsie, vrodené príčiny epilepsie